Nachádzate v substrátoch TUČNÉ LARVY? Zasiahnite, kým sa vyliahnu, radí ODBORNÍK

Nosánik ryhovaný je polyfágny škodca, ktorý sa dnes už vyskytuje celosvetovo. Žije na veľkom počte hostiteľov. Ak ho máte v záhrade mali by ste spozornieť, pretože vaše rastliny sú v ohrození. Počas krátkeho obdobia dokáže poškodiť rastlinu natoľko, že dôjde k nenávratným škodám.

Cez deň je prakticky neviditeľný, lebo sa vie veľmi dobre skrývať v blízkosti rastlín. Dospelé chrobáky vyliezajú za potravou až v noci. Primárne škodia hlavne na jar a v jeseni. Prezimujú ako imága alebo larva, ktorá sa kuklí počas júna. Samička môže naklásť až tisíc vajíčok. Vyberá si na to vlhkú humusovitú a kyprú pôdu. Larvy sú biele až ružovkasté s hnedou hlavičkou. Žijú v pôde, kde požierajú korienky rastlín. Často bývajú stočené do tvaru písmena C.

Chrobáky môžu do záhrady priliezť z okolia. Veľké kolónie nosánikov žijú v starých okrasných záhradách, parkoch či lesných škôlkach. Nosánik nie je schopný letu, pretože nemá krídla.

Nosániky poškodzujú listy rôznych druhov stromov a  krov, pričom vo veľkej miere sa objavujú aj na mnohých črepníkových rastlinách na balkónoch a terasách. Prednostne však ide najmä o rododendrony, azalky, bršleny, vavrínovce, zoby vtáčie, tisy a rôzne druhy trvaliek. Škodca nie je príliš vyberavý, preto nepohrdne ani begóniami, kaméliami, ibištekmi, cyklámenmi či jahodami.

Koncom mája sa z  lariev v pôde vyliahnu chrobáky, ktoré sa počas dňa schovávajú na tienistých miestach. Až po zotmení začínajú byť aktívne a požierajú listy rastlín, na ktorých môžete vidieť diery v  tvare polkruhu alebo zátoky. Znehodnotené listy hnednú, vädnú a následne usychajú. A hoci je takéto poškodenie často len estetickým problémom, otvorené rany sa predsa len môžu stať vstupnou bránou pre rôzne patogény.

Priame škody na rastlinách spôsobujú larvy, ktoré sa po vyliahnutí usadia v koreňovom systéme a  požierajú mladé korienky alebo hľuzy. Narušenie koreňového krčka spôsobí celkové neprospievanie rastliny, ktorá nedokáže prijímať vodu ani živiny z pôdy, čo sa prejaví zakrpateným rastom. Pri nadmernom žere koreňov rastlina stráca stabilitu, pričom začne napríklad vypadávať z nádoby.

Ochranu proti nosánikom treba vykonať ešte skôr, než sa larvy premenia na chrobáky a začnú sa rozmnožovať, teda do mája. Dôležité je zasiahnuť priamo oblasť koreňov pomocou parazitických hlístic z rodu Heterorhabditis – prirodzeným nepriateľom nosánikov. Vnikajú do lariev a  kukiel škodcu prostredníctvom tráviaceho alebo dýchacieho ústrojenstva. Napadnuté larvy do dvoch dní hynú a hlístice sa v nich ďalej rozmnožujú.