Šalvia patrí medzi najstaršie liečivé byliny: Všetko o jej pestovaní i zázračných účinkoch

Šalvia lekárska (Salvia officinalis) pochádza zo Stredomoria, kde rastie aj voľne v prírode. U nás sa v prírode nevyskytuje, nájdeme však jej príbuznú šalviu lúčnu (Salvia pratensis).

Je to trvalka, ktorá vytvára polokry vo výške 20 až 70 cm. Má predĺžené vajcovité až kopijovité listy, ktoré sú ochlpené a aromatické. Listy majú sivozelenú farbu, vďaka ktorej pôsobia, akoby boli postriebrené, a sú veľmi dekoratívne. Preto je obľúbenou rastlinou nielen v bylinkových (pre svoju liečivú silu), ale aj v okrasných záhonoch. Okrem pekných listov ponúka aj kvety – najčastejšie fialovej farby, ale vďaka množstvu odrôd aj bielej či ružovej. Kvitnúť začína v máji až v júni a bohaté kvety sú veľkým lákadlom pre včely či pre motýle.

Šalvia nie je náročná. Darí sa jej na slnečných či polotienistých miestach. Obľubuje suchšie vápenaté, dobre priepustné a výživné pôdy. Na jednom mieste ju môžete pestovať päť až desať rokov. Doprajte jej strih, ktorý pomôže rastlinu pekne rozkonáriť. Je dôležité zapamätať si, že šalvia neznáša hnojenie. Najvhodnejšie je pestovať šalviu zo semienok. V marci až v apríli môžete semienka vysiať priamou sejbou do hĺbky 2-3 cm. Záhon je potrebné udržiavať bez buriny.

Môžete vypestovať aj priesady tak, že semená v marci vysejete na chránené miesto či do pareniska do hĺbky 2 cm. Priesady s aspoň štyrmi pravými listami môžete vysádzať už od mája do sponu 45 x 45 cm. V jeseni alebo na jar si ju môžete rozmnožiť delením, ľahko ju však rozmnožíte aj odrezkami.

V prípade chorôb a škodcov nebýva šalvia veľmi problémová. Výnimočne sa môže stať, že ju potrápia hubové ochorenia, ale tie sú spôsobené najmä vysokou vlhkosťou. Zo škodcov ju môžu potrápiť molice či vošky. Pri moliciach vedia pomôcť lepivé doštičky, pri voškách odporúčame použiť niektorý z domácich výluhov. V prípade, že máte šalviu len ako okrasnú rastlinu, tak môžete siahnuť aj po dostupných chemických prípravkoch.

Všetko o jej zbere, spracovaní a využití sa dozviete na nasledujúcej strane >>>

Z rastliny sa zberajú najmä listy a nedrevnatá vňať v období od mája až do jesene. Listy zberajte, keď rastlina nekvitne a ideálne za suchého počasia okolo poludnia. Potom ich sušte v tieni v tenkých vrstvách. Dajte však pozor, aby teplota neprekročila 35 °C, lebo by nazberané časti zhnedli.

Je všeobecne známe, že šalvia sa využíva pri chorobách ústnej dutiny a hrdla. Rastlina má totiž vynikajúce antibakteriálne a protizápalové účinky. Preto kloktadlo z nej je dobrým pomocníkom pri angíne, zápale ďasien či po vytrhnutí zuba, keď pomôže rane, aby sa rýchlejšie zocelila. Studený čaj z nej oceníte počas letných dní, keďže má schopnosť zmierňovať potenie. Pomáha aj pri strese a pracovnej záťaži. Zlepšuje trávenie a pomáha aj pri hnačke.

Často sa odporúča ženám, ktoré prestávajú dojčiť, keďže znižuje tvorbu mlieka. Na dlhodobé užívanie však nie je vhodná, pretože obsahuje škodlivý tujón. Preto na dlhodobejšie užívanie môžete siahnuť po šalvii levanduľolistej (Salvia lavandulaefolia), ktorá ho obsahuje len málo.

Okrem vynikajúcich zdraviu prospešných vlastností je obľúbenou bylinkou aj v gastronómii, a to už dlhé stáročia. V minulosti sa využívala na konzervovanie mäsa a dnes sa k nemu s obľubou pridáva, najmä pri pečení bravčového, husacieho či teľacieho mäsa. Stačí pridať zopár čerstvých lístkov. Využíva sa aj pri príprave diviny, rýb, polievok, omáčok či masiel. Výborne sa hodí k syru.