Klaudia Konečná

Do skupiny jesenných veterníc patria hlavne východoázijské druhy, ako je veternica japonská (Anemone japonica) a&nbsp;Anemone hupehensis, ktorých krížením vznikli záhradné hybridy Anemone x hybrida.

Veternice ponúkajú viacero druhov.&nbsp;

Sú to typické jesenné trvalky, ktoré potešia bohatou záplavou jednoduchých až poloplných kvetov v&nbsp;odtieňoch ružovej až bielej farby. Výška rastlín je pomerne variabilná, od&nbsp;nízkych ‘Pretty Lady Emily’ alebo ‘Pink Kiss’ (30 až 40&nbsp;cm) cez stredne vysoké (60 až 80&nbsp;cm) ako ‘Prinz Heinrich’ až po vysoké (100 až 120&nbsp;cm) ako ‘Andrea Atkinson’.

Ideálne stanovište je polotieň s&nbsp;mierne vlhkou pôdou s&nbsp;vyšším obsahom živín a&nbsp;humusom. Prvé roky po vysadení rastliny budujú mohutný koreňový systém a&nbsp;kvitnú pomerne málo. Po adaptovaní na&nbsp;stanovište prichádza každoročne bohatá záplava kvetov.

Jesenné veternice vyniknú v&nbsp;kombinácii s&nbsp;heucherami, brunerami, pakostami a&nbsp;v&nbsp;monokultúre okrasných tráv metlica či ostrica.

Rastlinám sa veľmi dobre darí v&nbsp;mierne vlhkých, kyslejších pôdach v&nbsp;ľahkom polotieni. Tmavomodré kvety vyrastajú asi na&nbsp;meter dlhých stonkách. Kvety sú vhodné na&nbsp;rez. Podobne ako všetky prilbice aj tento druh je prudko jedovatý.&nbsp;Hlavne hľuzy sa často využívajú v&nbsp;čínskej medicíne.

Tento typický predstaviteľ jesenných trvaliek kvitne až do&nbsp;mrazov. Rod obsahuje niekoľko významných záhradníckych druhov, ako je astra krovitá (Aster dumosus), astra novobelgická (Aster novi-belgii), Aster novae-angliae, syn. Symphyotrichum novae-angliae, Aster ericoides, syn. Symphyotrichum ericoides, z&nbsp;ktorých každý zahŕňa niekoľko desiatok odrôd. V&nbsp;súčasnosti sa však uplatňujú aj menej známe druhy, ako je Aster ageratoides, Aster cordifolius, Aster divaricatus, Aster lateriflorus, Aster ptarmicoides.

Odroda ‘Monte Cassino’ druhu Aster pringlei určená na&nbsp;rez kvetov patrí k&nbsp;najobchodovanejším komoditám na&nbsp;holandskej kvetinovej burze.

Podiel na&nbsp;rozširovaní menej známych druhov má hlavne ich odolnosť proti múčnatke a&nbsp;suchu či uplatnenie v&nbsp;trvalkových záhonoch blízkych prírode.

Trendom posledných rokov sa stáva aj pestovanie astier v&nbsp;nádobách. Kvitnutie takýchto rastlín sa dá ľahko riadiť pomocou krátkeho dňa. Po vysadení na&nbsp;záhon však v&nbsp;ďalšom roku často prichádza sklamanie, lebo väčšina týchto odrôd nemá prirodzenú kompaktnosť ako osvedčené odrody astry krovitej. Z&nbsp;nádhernej, často len 20&nbsp;cm vysokej črepníkovej rastliny tak často vyrastie astra presahujúca meter.

Ploštičník strapcovitý (Cimicifuga racemosa)&nbsp; pochádza zo Severovýchodnej Ázie, v praxi sa niekedy označuje ako Actaea simplex. Je to pomerne mohutná bylina, v&nbsp;liste dorastajúca do&nbsp;výšky 100&nbsp;až 120, v&nbsp;kvete často až 180&nbsp;cm. Kvitne bielymi až svetloružovými úzkymi klasmi.

Veľmi obľúbené sú odrody s&nbsp;purpurovými listami ako napríklad ‘Carbonella’ a&nbsp;‘Black Negligee’. Ideálnym stanovišťom je polotieň s&nbsp;vlhkejšou a&nbsp;mierne kyslou pôdou.

Pomerne vzácne horce kvitnúce na&nbsp;jeseň pochádzajú z&nbsp;horských oblastí Ázie. Typické svetlomodré kvety sú doslova skalkovými klenotmi, ale určené skôr pre&nbsp;skúsenejších skalničkárov.

Oba druhy potrebujú kyslé, mierne vlhké, no stále dostatočne priepustné piesčité pôdy. S&nbsp;prihliadnutím na&nbsp;ich pôvod najmä v&nbsp;nížinách odporúčame pestovanie v&nbsp;ľahkom polotieni.

Rohoblizník olovníkovitý (Ceratostigma plumbaginoides) tvorí husté porasty vysoké do 30 až 40 cm, pričom sa do okolia rozrastá pomocou plazivých odnoží. Hodí sa skôr na vysádzanie do&nbsp;väčších skupín. Počas vegetácie výrazne nevyniká, no s&nbsp;príchodom jesene sa začínajú objavovať žiarivo modré kvety a&nbsp;listy postupne purpurovejú, čo vytvára zaujímavý kontrast.

Táto cenná, pôvodom čínska trvalka nájde uplatnenie hlavne v&nbsp;polotienistom podraste.

Je jednou z&nbsp;mála skalničiek, ktorá kvitne neskoro na&nbsp;jeseň. Zároveň je to&nbsp;jeden z&nbsp;najkrajších rozchodníkov vôbec, hoci sa pestuje len jeho základná forma so&nbsp;sivomodrými listami a&nbsp;odroda ‘Mediovariegatum’ s&nbsp;krémovým stredom. Ružové kvety vyrastajú na&nbsp;koncoch výhonkov, pričom s&nbsp;príchodom chladného počasia sa do&nbsp;ružova farbí celá rastlina.

Ako väčšina rozchodníkov, aj tento je nenáročný, no výborne sa mu bude dariť na&nbsp;slnečnom stanovišti, kde si vystačí s&nbsp;minimom vlahy a&nbsp;pôdy.

Tieto vám nesmú chýbať! TOP 7 trvaliek neskorej jesene

Výber pre vás