Najdôležitejšie pre pôdu v jeseni! Všetko, čo potrebujete vedieť o vápnení

Vápnenie je priaznivé pre pôdu, kamarátske k rastlinám, ale aj výhodné pre záhradkára

Váhate či povápniť záhradu? Tieto argumenty vás iste presvedčia 

Ivana Bartošovičová

Keďže v posledných rokoch čoraz viac pozorujeme poruchy výživy rastlín z nedostatku vápnika, je potrebné nezabudnúť na vápnenie
<h2>Prvoradá úloha vápnenia</h2>
Je neutralizovať nepriaznivú pôdnu kyslosť a optimalizovať pH pôdy. Vápnik významne pôsobí na uzatváranie a udržanie celého radu priaznivých vlastností pôd.

Ničí zárodky rôznych plesní a húb, urýchľovaním rozpúšťania a uvoľňovania aktivuje ostatné živiny v pôdnom prostredí.

Vápnik sa na rozdiel od ostatných živín ukladá v rastline natrvalo. Svoju úlohu zohráva najmä pri tvorbe drevnatých pletív a koreňov. Náročnejšie na vápnik sú ovocné stromy, ktoré utvárajú kôstku, pri jeho nedostatku opadávajú plody aj oplodnené kvety. Môže sa stať, že sa kôstky vôbec nevytvoria, prípadne sú nevyzreté a plody následne hnijú.

Nedostatok vápnika vyvoláva vážne fyziologické poruchy aj pri dozrievaní a skladovaní jabĺk. Môžeme ho najčastejšie spozorovať počas dozrievania plodov, keď&nbsp; pletivá strácajú pevnosť a predčasne dozrievajú, múčnatejú a často pukajú. Často dochádza aj k hnilobe. Najčastejší je výskyt fyziologickej škvrnitosti jabĺk, známy u záhradkárov ako pehovitosť, či hnedá škvrnitosť.

K&nbsp;závažnejším fyziologickým poruchám spôsobeným nedostatkom vápnika patrí aj zasychanie a&nbsp;hniloba plodov rajčiaka. V&nbsp;mieste kvetu je narušené pletivo, ktoré postupne odumiera a&nbsp;vytvára sa súvislá hnedá škvrna. Napriek tomu, že pletivo nekrotizuje iba na povrchovej časti, plod je znehodnotený celý.

Ak choroba prebieha v&nbsp;suchých podmienkach, plod zasychá, ak vo vlhkých podmienkach, plod následne podlieha hnilobám. Podobne ako pri jablkách je hlavnou príčinou nedostatok vápnika, ktorý je často vyvolaný nadbytkom draslíka. Ochorenie sa často vyskytuje aj pri pestovaní rajčiakov v&nbsp;rašelinových substrátoch, kde pomer medzi draslíkom a&nbsp;vápnikom nebol upravený.

Nedostatkom vápnika trpia porasty založené nielen na kyslých pôdach, ale aj zamokrených a&nbsp;málo prevzdušnených pôdach. Pri vápnení je potrebné hladinu vápnika udržať tak, aby pH pôdy bolo v rozpätí 6,5 – 7,5. Dôležité je pripomenúť, že nevápnime paušálne, ale na základe laboratórnych rozborov pôdy.&nbsp;

Z časového hľadiska môžeme prakticky vápniť po celý rok, ale najvhodnejšie obdobie je na jeseň. Aplikovaný vápnik by nemal prísť do styku s organickými, dusíkatými, fosforečnými ani kombinovateľnými priemyselnými hnojivami, pretože vápno a ostatné živiny (hlavne fosfor) sa vytvorením rôznych spoločných väzieb vzájomne znehodnocujú.

Váhate či povápniť záhradu? Tieto argumenty vás iste presvedčia

Súvisiace články

Nie každý to tuší, ale HROZNOVÉ LISTY sú poriadne podceňované! Na toto všetko ich využijete

Všade plno popadaného lístia? Toto sú nápady, o ktorých ste netušili!

Skladujte ZEMIAKY takto a nemusíte sa báť hniloby ani rýchlej skaze

Najlepších 7 rád ako upiecť tekvicové semiačka tak, aby chutili ako z jarmoku

VIDEONÁVOD na výrobu bylinkového závesného košíka. Budú vám stačiť len dve veci!

Výber pre vás