Broskyne sú poklad pre zdravie: Ako ich pestovať a chrániť pred škodcami?

Druhy patriace do tohto rodu sa prirodzene vyskytujú od Iránu cez Strednú Áziu až po Čínu a Japonsko. Podľa dostupných historických zdrojov sa broskyne na Slovensku pestujú už od 16. storočia. Aby si štvorčlenná rodina zabezpečila čerstvé plody od konca júna až do septembra, mala by si vysadiť aspoň tri odrody s rôznym termínom dozrievania na konzumáciu broskýň v čerstvom stave a dve neskoršie na konzervovanie.

Podobne ako marhule, i broskyne sú krátkoveké stromy, dožívajúce sa 15 až 20 rokov. Dorastajú do výšky 5 až 6 m. Vyšľachtených je už aj niekoľko odrôd s trpasličím vzrastom (‘Amber® Pix Zee’, červenolistá ‘Crimson® Bonfire’), ktoré dorastajú len do jedného, najviac dvoch metrov a sú tak vhodné na pestovanie v nádobách. Väčšina pestovaných odrôd je spoľahlivo samoopelivá. Kvetné púčiky sa tvoria len na jednoročných výhonkoch, pričom z pohľadu rodivosti sú najlepšie rozložené na zmiešaných, dlhých 40 až 60 cm. Jednotlivé kvety kvitnú 4 až 5 dní.

Broskyne sú ovocný druh veľmi náročný na teplo a svetlo, a to nielen na priemernú ročnú teplotu, ale hlavne na rozdelenie teplôt v ročnom cykle a vo vegetačnom období. V zime znesú aj krátkodobý pokles teploty na -22 °C. Často namŕzajú hlavne pri väčších mrazoch, ktoré nastúpia po dlhšie trvajúcom teplom januári. A hoci k poklesom jarných teplôt sú v porovnaní s marhuľami odolnejšie, odrodové rozdiely bývajú veľmi výrazné. Broskyne s miskovitým typom kvetu poškodzujú predjarné teploty pod -3 °C, kým zvončekovité odrody vydržia na vhodnom stanovišti i pokles k -5 °C. Skoré odrody možno pestovať tiež v okrajových oblastiach na chránených stanovištiach, neskoré väčšinou len v najteplejších pestovateľských polohách.

Stromy majú pomerne vysoké požiadavky na vlahu. Ideálna je pôda ľahšia až stredne ťažká, hlinitopiesočnatá až hlinitá a veľmi dobre zásobená živinami. Vhodné sú neutrálne alebo mierne alkalické pôdy s obsahom uhličitanu vápenatého (CaCO3) do päť percent. Pri veľmi vysokom obsahu vápnika stromy výrazne trpia chlorózami, preto treba na zavápnené pôdy zvoliť menej citlivý podpník.

Hoci dostatok svetla v korune sa reguluje správnym a pravidelným rezom (ktorý je treba sa naučiť), vítané je vysádzanie stromov na pozemky s miernym sklonom a východnou, južnou alebo západnou expozíciou. Ideálne polohy na pestovanie broskýň sú v nadmorskej výške do 250 m n. m., s priemernou ročnou teplotou 9 °C a s priemernými ročnými zrážkami 550 až 650 mm. Medzi najvhodnejšie regióny u nás patria Nové Zámky, Streda nad Bodrogom, Nitra, Komárno, Trnava, Bratislava, Lučenec a časti okresu Trebišov. Záhradkári sú však dnes, i vďaka meniacej sa klíme pri pestovaní broskýň čoraz úspešnejší aj v okrajových pestovateľských polohách. Dôkazom sú uspokojivé úrody až do nadmorskej výšky 400 m, ba niekedy i vyššie, pričom o týchto úspechoch rozhodujú vhodné mikrolokality.

Ako na ich využitie, zber a spracovanie sa dozviete na ďalšej strane >>>

Broskyňa, na pohľad krásna, na dotyk mäkká a zamatová sa v Číne považuje za symbol nesmrteľnosti a dlhovekosti. Pod hebkou šupkou sa ukrýva množstvo vitamínov a biologicky účinných látok. Sto gramov jedlého podielu broskýň obsahuje 87,5 g vody, 0,76 g bielkovín, 0,15 g tukov a 12,09 g celkových sacharidov. Žlté, oranžové a červené sfarbenie naznačuje, že v šupke a v dužine nájdete vysoký obsah karoténov, ktoré chránia ľudský organizmus pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia.

Broskyne majú výrazné protistresové účinky, spevňujú bunky, dodávajú im silu a energiu. Vysoký obsah vitamínu C a niacínu (vitamín PP) v kombinácii s horčíkom, so selénom a zinkom zlepšuje náladu a odstraňuje pocity strachu, podráždenosť a nervozitu. Bohatý podiel vlákniny urýchľuje prechod potravy črevami a zabraňuje zápche. Broskyne sú významným zdrojom draslíka, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie svalov a nervov, znižuje krvný tlak, zmierňuje svalové kŕče a znižuje riziko mozgovej príhody. Čerstvé broskyne majú odvodňujúce účinky, čím pomáhajú redukovať hmotnosť, možno ich tiež použiť na skrášľovaciu a omladzovaciu kúru.

Ich dlhodobé skladovanie sa neodporúča. Čerstvé plody by sa mali čo najrýchlejšie skonzumovať, prípadne spracovať. Predtým ich však treba dobre umyť, aby sa z jemných chĺpkov odstránili nečistoty a iné škodlivé látky. Ak ich chcete ošúpať, prácu vám uľahčí krátke sparenie vriacou vodou. Broskyne sa hodia na prípravu kompótov, štiav, ovocných šalátov, múčnikov a iných lahodných dezertov.

Choroby, škodce a iné problémy vám priblížime na nasledujúcej strane >>>

Broskyne sú na rozdiel od marhúľ o niečo odolnejšie proti jarným mrazom a monilióze letorastov, no náchylnejšie na moniliózu plodov. Najnebezpečnejšou chorobou však stále zostáva kučeravosť listov. V niektorých rokoch postačí ekologicky zmýšľajúcim záhradkárom zasiahnuť len proti nej, pričom s ostatnými chorobami a škodcami (okrem vošiek) sa broskyne dokážu vyrovnať samy.

Kučeravosť listov broskýň spôsobuje huba Taphrina deformans, ktorá prezimuje v korunách a na jar prerastá do listových púčikov. K najväčšiemu napadnutiu dochádza počas daždivej, studenej a dlhej jari. Prvé príznaky sa objavujú krátko po vypučaní listov. Začínajú sa stáčať, žltnúť, červenať a deformovať sa. Do začiatku leta zbelejú, zhnednú a opadnú. Ojedinele sa môžu príznaky objaviť aj na plodoch (deformujú sa, praskajú, zaostávajú v raste, predčasne opadávajú). Pri silnom napadnutí výhonky zle vyzrievajú, zaostávajú v raste, deformujú sa. Strom stráca prirodzenú odolnosť, je náchylnejší na vymŕzanie a poškodenie kmeňovými chorobami. Výrazne sa skracuje jeho životnosť.

Ochrana: Preventívne opatrenia majú minimálny účinok, spoľahlivá je v tomto prípade len chemická ochrana. Ošetrovať sa musí každoročne, bez ohľadu na priebeh počasia alebo vek stromov. Ak sa totiž premešká vhodný jarný či jesenný termín, počas vegetácie už neexistuje žiadna forma ochrany. Postreky sa robia na jeseň po opade listov a na jar, tesne pred nalievaním púčikov. Ideálne je ošetrenie v obidvoch termínoch.

Huba Monilinia laxa je pre broskyne zvlášť zákerná. Spôsobuje hnilobu plodov (moniliózu) primárne poškodených hmyzom alebo iným činiteľom. Na susedné zdravé plody sa šíri veľmi rýchlo, čo je typické hlavne v záhradách, kde sa nechávajú dorásť do úplnej zrelosti. Vtedy sú na poškodenie hmyzom, a teda aj moníliovou hnilobou najnáchylnejšie. Celkom znehodnotené sú za 2-3 dni. Rýchlo hnednú, na povrchu sa v sústredných kružniciach tvoria drobné krémové vankúšiky. Dôležitou prevenciou je odrezanie všetkých napadnutých a suchých konárov, ako aj mumifikovaných plodov pri zimnom reze. Chemická ochrana sa používa pri dozrievaní, so zreteľom na čakaciu lehotu. Záhradkári však môžu moníliovú hnilobu obmedziť včasným zberom a prebierkou plodov, a tak chemickú ochranu vynechať.

Škodca každoročne sledovaný a pravidelne zaraďovaný do signalizácií vydávaných ÚKSÚP-om je obaľovač broskyňový. Nielenže vyžiera vrcholy mladých výhonkov, ale spôsobuje i červivosť plodov.

Veľmi časté je napadnutie stromov voškami. Voška broskyňová prezimuje na stromoch, na jar vytvorí niekoľko generácií a začiatkom leta prelieta napríklad na papriku. Voška slivková škodí na stromoch počas celého vegetačného obdobia. Početné kolónie tvorí na spodnej strane listov. Voška plamienková spôsobuje pozdĺžne stáčanie listov do trubičiek. Časť populácie v lete zostáva na broskyniach, časť prelieta na plamienky. Voška hniezdotvorná škodí počas celej vegetácie na broskyniach. Typické sú pre ňu hniezda tvorené z deformovaných listov. Okrem cicania rastlinných štiav škodia vošky aj prenosom vírusových chorôb. Pretože tieto druhy vošiek prezimujú v štádium vajíčok na broskyniach, najúčinnejší je predjarný postrek krátko po vypučaní stromov a počas vegetácie čo najskôr po zistení.