Ich botanický názov znie ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). Pôvodnou oblasťou výskytu sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru, kde poľnohospodári ešte dnes kultivujú vyše 400 odrôd. Líšia sa nielen farbou kvetov a hľúz, ale i rozličnou chuťou. Najčastejšie majú bielu a žltkastú farbu, no výnimkou nie sú ani ružové či fialové hľuzy.
zdroj: Shutterstock
Na naše územie sa zemiaky dostali asi v 18. storočí a patria medzi hospodársky najvýznamnejšie plodiny.
Podľa obdobia zberu sa delia na veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré.
Podľa varného typu na typ A (pevné), ktoré sú vhodné na šaláty a ako príloha, typ B (polopevné) – zemiaky na prílohu, typ C (múčnaté) sú vhodné na zemiakové cesto, pyré, lokše i hranolčeky.
