Od klíčenia cez pestovanie až po obdobie zberu... Paprika porastie na hriadke aj v skleníku

Paprika ročná (Capsicum annuum) je na teplo náročná plodina od klíčenia cez pestovanie až po obdobie zberu. Počas vývinu nemá rada striedanie teplých a studených období ani výraznejšie výkyvy teplôt počas dňa. Na celom svete sa pestuje veľké množstvo odrôd. Najrozšírenejšie sú papriky veľkoplodé, svetlozelené, špicatého tvaru. Žiadané a obľúbené sú taktiež odrody s ostrou a pálivou chuťou.

Priesady papriky sa do voľnej pôdy vysádzajú v druhej polovici mája. Pri skoršom termíne môžu rastliny poškodiť posledné jarné mrazy, naopak pri neskoršom sa oneskoruje kvitnutie a dozrievanie plodov. Priesady si treba predpestovať vysievaním semienok vo februári, najneskôr začiatkom marca. Do pôdy je potrebné ešte na jeseň zapracovať maštaľný hnoj, lebo vyžaduje pôdu bohatú na humus a živiny. Do pripravenej jamky vkladajte po dve rastliny, aby sa navzájom mohli podopierať a ich kvety opeliť. Odporúčaný spon je približne 0,40 x 0,40 m. Bežné odrody roľných paprík nepotrebujú oporu, ale ak sa rozhodnete pestovať odrody s veľkými a mäsitými plodmi, bude opora vhodná.

Teplo a vlhko je pre papriky najdôležitejšie, preto najlepšie výsledky dosiahnete pestovaním vo fóliovníku a skleníku, kam ich môžete vysadiť skôr. Rastliny zavlažujte najlepšie v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody v porovnaní s teplotou pôdy by nemala byť nižšia viac ako o 5 ºC. Najlepšie je zalievať odstátou vodou z dažďových sudov, určite nie studenou vodou čerstvo načerpanou zo studne. Osvedčilo sa nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, čo je výhodné z hľadiska udržiavania vlahy a zároveň potláčania rastu burín.

Okrem dostatočnej závlahy je dôležité počas vegetácie pravidelné kyprenie pôdy v okolí rastlín, likvidácia buriny, ako aj prihnojenie. Do pôdy sa zapracúva najmä dusíkaté hnojivo v liadkovej forme. Prvýkrát koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov, ďalšiu dávku treba aplikovať približne o mesiac. V prípade, že na listoch objavíte hnedé škvrny alebo zasychajúce špičky plodov, je to príznak nedostatku vápnika. Dodajte ho rastlinám prostredníctvom listovej výživy.

Ako na ich využitie, zber a spracovanie sa dozviete na ďalšej strane >>>

Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú.

Plody majú vysokú biologickú hodnotu, sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok. Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné.

Choroby, škodce a iné problémy vám priblížime na nasledujúcej strane >>>

Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice.

V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.

Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky – fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.