TOP druhy LETNIČIEK, ktoré sa nebojte vysiať na jeseň!

Veľkou výhodou jesennej sejby otužilých letničiek je ich omnoho bohatšie a skoršie kvitnutie. A nielen to! Určite poteší, že dodatočná starostlivosť, prácnosť a polievanie je zredukované na minimum. Keďže väčšina druhov dobre schádza z priameho výsevu, odpadá aj predpestovanie priesad. Rastliny sú vitálnejšie, majú dlhšie stonky a celkovo sú mohutnejšie. Navyše, silný koreňový systém zaručuje dokonalú odolnosť rastlín proti suchu počas sezóny. Ktoré druhy by ste nemali zabudnúť na jeseň vysiať?

Dlhé vzpriamené súkvetia pestrofarebných kvetov ostrôžky poľnej (Consolida regalis) vyniknú nielen počas sezóny v záhrade, ale sú vhodné na rez do vázy či na sušenie. Kvitne od júna do septembra a vysievať ju možno ako na jar, tak i na jeseň. Najlepšie vzchádza čerstvé osivo, a keď ju raz dopestujete, úspešne sa udrží v záhrade vďaka samovysemeňovaniu. Osivo vysievajte do hĺbky približne 0,5 cm naširoko. Vyžaduje vlhkú humóznu a priepustnú pôdu na slnečnom mieste alebo v polotieni.

Viac letničiek nájdete na ďalších stranách! >>>

Nenáročná letnička s romantickým šarmom vďaka samovýsevu každoročne rozžiari záhradu od mája až do septembra. Okrem belasých modrých kvetov ju nájdete v bielych, ružových či bordových farbách. Na stanovište je nevädza poľná (Centaurea cyanus) nenáročná, uvíta plné slnko a priepustnú pôdu. Je mrazuvzdorná, a ak ju v záhrade nemáte, semienka sa nebojte vysiať ani teraz v jesennom období.

Biele kvety hlaváča (Scabiosa stellata) sa premenia na atraktívne guľaté súkvetia, ktoré budú skutočnou ozdobou sušených aranžmánov. Vďaka jesennému výsevu má rastlina podstatne dlhšie stonky, je celkovo robustnejšia a bohatšie kvitne. Semená vysievajte nahusto do riadkov a hĺbky asi 2 cm. Prosperovať bude na slnečnom stanovišti, chránenom pred vetrom v ľahšej priepustnej pôde s dostatkom živín a vápnika.

Svojimi zaujímavými kvetmi skrášli černuška (Nigella damascena) trvalkové i letničkové záhony a vašej pozornosti určite neujde ani po odkvitnutí. Jej neobyčajne vyzerajúce tobolky sú vhodné na sušenie a predstavujú vďačný materiál pri aranžovaní. Drobné čierne semienka majú liečivú silu, zemitú chuť a sú obľúbenou koreninou kuchýň Blízkeho a Ďalekého východu. Ak vám nejaké zostanú, vysejte ich priamo na stanovište asi do hĺbky 0,5 cm. Z jesenného výsevu má rastlina dlhšie stonky a je robustnejšia.

Absolútny hit prírodne ladených výsadieb, lúk i romantických kytíc posledného obdobia je okrasná mrkva obyčajná (Daucus carota). Táto otužilá letnička vyniká okolíkatým súkvetím, ktoré je zložené z drobných čipkovaných kvetov v bielych, čokoládových, staroružových i bordových odtieňoch. Dlhý kolovitý koreň je príčinou, prečo neznáša presádzanie. Semená vysievajte priamo na záhon do hĺbky 0,5 cm. Semenáčiky po vzídení prerieďte a počas suchého obdobia nezanedbajte zálievku. Rovnakým spôsobom si možno dopestovať aj parascu väčšiu (Ammi majus).

Neobyčajné listy prerastlíka (Bupleurum rotundifolium), akoby pokryté voskovým povlakom, využijete ako dekoratívnu výplňovú zeleň v kyticiach a aranžmánoch. Od mája do júna zakvitá žltými kvetmi a vhodný je aj na sušenie. Radí sa medzi ohrozené druhy a jeho liečivé účinky sa využívajú najmä v tradičnej čínskej medicíne. Semená vysievajte začiatkom októbra priamo na slnečné alebo polotienisté stanovište, do dobre priepustnej pôdy s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Chlad podporuje bezproblémové klíčenie.

Typickú rastlinu pestrofarebných lúk mnohí skôr považujú za burinu. Ak vám však jej jednoduchá a krehká krása prirástla k srdcu, nič nebráni tomu, aby ste sa z nej tešili aj vo svojej záhrade. Keďže v prírode sa mak vlčí (Papaver rhoeas) bez problémov každoročne vysemeňuje, pestovanie nie je náročné. V októbri až novembri alebo skoro na jar semienka vysejte na povrch substrátu. Mak miluje slnečné stanovište a dostatočne kyprú priepustnú a vápenatú pôdu. Rovnako si možno dopestovať aj trvalku – mak východný (P. orientale).