Vŕba ako predchodca aspirínu: Tieto ZAUJÍMAVOSTI zo sveta rastlín vás zaskočia!

Podľa starovekej legendy, Achillesa po narodení jeho matka ponorila do kúpeľa z rebríčka, ktorý mu mal dodať ochranu a silu. Ktovie, možno mu jeho liečivé vlastnosti naozaj pomohli stať sa nepremožiteľným a obávaným bojovníkom...

Viac zaujímavosti zo sveta rastlín nájdete na ďalších stranách...>>>

Je považovaný za symbol a národný kvet Škótska už viac ako šesť storočí. K vzniku tejto súvislosti sa viaže zaujímavá legenda. Počas dávnych bojov raz škótski vojaci od únavy zaspali a netušili, že sa k nim blížia obávaní vikingovia. Tí, aby mohli nepozorovane a potichu zaútočiť, vyzuli si topánky. Bosými nohami však narazili na divé bodliaky a od bolesti začali kričať. Škótskych bojovníkov samozrejme rev prebudil, úspešne sa ubránili a nakoniec nepriateľa porazili.

Zmijovec titánsky (Amorphophallus titanum) bol prvýkrát objavený v roku 1878 v dažďových pralesoch západnej Sumatry. Táto vzácna rastlina je známa nielen svojimi impozantnými rozmermi, ale aj intenzívnym a nepríjemným zápachom, ktorý pripomína zhnité mäso. Okrem toho, že jej obrovský kvet sa objaví len raz za 10 rokov, a aj to len na jeden deň, má najväčšie (nedelené) súkvetie spomedzi rastlín. Dokáže dorásť do výšky až 3 metre s priemerom až 1,5 metra. Návštevníci bratislavskej Botanickej záhrade Univerzity Komenského mohli jeho obrovský kvet vidieť naživo 6. augusta 2024.

Odvar z vŕby bielej sa v ľudovom liečiteľstve používa od nepamäti. V 19. storočí bola z vŕbovej kôry vylúhovaná žltkastá látka salicín, z ktorej neskôr nemecký chemik Hermann Kolbe synteticky získal kyselinu salicylovú. Nový liek proti bolesti vyzeral veľmi sľubne, no veľkým negatívom boli vedľajšie účinky v podobe žalúdočných problémov. V roku 1897 sa tento problém podarilo vyriešiť. Felix Hoffmann zdokonalil postup výroby a objavil kyselinu acetylsalicylovú, teda jeden z najúspešnejších liekov modernej farmácie – aspirín.

Ak si myslíte, že nektárinky sú akýmsi krížencom broskýň a sliviek, nie je to tak. Botanicky ide o varietu broskýň, od ktorých sa odlišujú hladkou šupkou bez chĺpkov. V skutočnosti sú produktom mutácie, kedy sa pri vývoji pukov na stromoch vyskytli medzi broskyňami hladké plody. Ľudia začali túto chybu prírody využívať a pestovať nektárinky.

Pochádzajú z Peru - konkrétne z Ánd, kde ich pestovali Indiáni približne už 8000 rokov p.n.l. Vážili si ich tam natoľko, až vznikol kult zemiakového boha. Do Európy boli privezené asi v 16. storočí, no zo začiatku neboli vôbec populárne a ich pestovanie bolo nútené pod hrozbou trestov. V súčasnosti sú po ryži, pšenici a kukurici štvrtou najviac konzumovanou plodinou na svete. Pri varení si ich však poriadne skontrolujte, či nie sú príliš zelené, nakoľko solanín obsiahnutý v zelenom farbive môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Skladujte ich preto na tmavom a suchom mieste, čím tomuto zafarbeniu predídete.

Pre Aztékov a Inkov bola slnečnica posvätnou rastlinou a predstavovala samotné slnko. Už v dávnej minulosti však vedeli, že je olejnatou rastlinou a vedeli z nej olej aj získať. Zaujímavé je aj to, že sa celý deň otáča za svetlom a kopíruje pohyb slnka od východu na západ. Tento jav sa nazýva heliotropizmus a je to schopnosť rastlín orientovať sa v smere slnečných lúčov.

V dávnej minulosti sa brečtan (Hedera) uctieval ako symbol večného života, nesmrteľnosti, priateľstva a vernosti. V antickom Grécku bol ako symbol vernosti tradičným darom na svadbe mladomanželom. Boh úrody, plodnosti, veselosti ale tiež opitosti Dionýzos, bol často zobrazovaný s brečtanovým vencom. Ľudia verili, že predchádza otravám, preto si ním pomáhali po prílišnom požití alkoholu. Z brečtanu plietli vence a kládli ich chorému „po opici“ na hlavu.

Ide o veľmi unikátnu rastlinu, ktorú nájdete len v Namíbijskej púšti. Welwitschia mirabilis síce nie je práve najatraktívnejšia, no je mimoriadne odolná a bez problémov dokáže prežiť v extrémnych poveternostných podmienkach. Najstaršie exempláre majú až 3-tisíc rokov.

Podľa výsledkov mnohých ankiet, víťazom v kategórií najneobľúbenejšia zelenina sa každoročne stáva ružičkový kel. Čo je samozrejme veľká škoda, nakoľko vďaka vysokému obsahu vitamínov a minerálov patrí medzi najzdravšiu zeleninu vôbec. Ktovie, možno by stačilo trochu snahy a experimentovania v kuchyni, aby sa v nepopulárnom rebríčku „prepadol“ o pár priečok nižšie.

Darwin bol prvý, kto dokázal, že existujú rastliny, ktoré chytajú hmyz a získavajú z neho proteín, ktorým podporujú svoj rast. Nedostatok živín v pôdach, kde rastú, mal za následok, že sa u nich vyvinula schopnosť predácie. Mechanické pasce vznikli premenou listovej čepele. Nedostali názov hmyzožravé, ale mäsožravé, pretože niektoré z nich sú schopné uloviť aj drobné kôrovce, žubrienky, žaby, rybí plôdik, jašterice, myši i hlodavce. Na Slovensku je známy výskyt siedmich druhov mäsožravých rastlín – 3 bublinatky, 2 tučnice a 2 rosičky.