Reklama

Darčeky bývali skromnejšie: Päť detí dostalo jednu mandarínku a boli šťastné, hovorí Nádaská

Samozrejme, aj v minulosti sa ľudia tešili aj na darčeky, ale tie boli podstatne skromnejšie.

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Pred samotnými vianočnými sviatkami, ktoré boli vnímané ako jeden z významných kresťanských sviatkov, začínala duchovná príprava v období adventu. Práve adventom začínalo predvianočné obdobie. Slovo advent pochádza z latinského slova adventus, čiže očakávanie príchodu, v tomto slova zmysle očakávanie príchodu narodenia Ježiša.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Januárový Záhradkár odštartuje nový rok vo veľkom štýle

    Advent sa v tých oblastiach, kde bolo rozšírené pastierstvo, oznamoval trúbením na pastierske píšťaly. V tom období však neplnili len funkciu hudobného nástroja, ale mali aj signalizačnú funkciu. Napríklad ak v čase tureckých nájazdov pastier spozoroval nebezpečenstvo, zatrúbil na trúbu, a to bol signál nebezpečenstva pre ľudí v dolinách a dedinách, aby brali nohy na pleci a zachránili si životy. Pastierskou trúbou sa ale oznamovala aj prvá adventná nedeľa. Trúba mala krásny hlboký tón, ktorý sa ozýval celou tichou podvečernou dolinou. Pastieri boli považovaní za smelých, neohroziteľných, a preto chodievali vinšovať v predvianočnom období. Keď prišiel zavinšovať urastený pastier, bolo to považované za veľmi pozitívne znamenie.

    Advent sa nazýval aj malý post. Na Katarínu sa hovorilo, že Katarína husle hudcom zapiera, čo znamená, že posledná veľká bujará zábava bola katarínska. Až do Štefana sa nekonali hlučné zábavy ani svadby, sa nekonali v tomto období.

    — Katarína Nádaská

    Ľudia mali kedysi iné priority ako my dnes. Pre našich predkov boli Vianoce obdobím, na ktoré sa veľmi tešili nielen deti, ale aj dospelí. Nehrali prím darčeky, ale podstatné bolo, že rodina bola spolu, že sa vytvorila sviatočná atmosféra, že sa napiekli koláče, ktoré tak bežné neboli, že bol nádherne slávnostne upravený stôl. Každý rok na Vianoce bol na stole nový obrus, ktorý počas roka ženy povyšívali (zväčša mamička s dcérami). Samozrejme sa ľudia tešili aj na darčeky, ale tie boli podstatne skromnejšie. Stalo sa, že v 30. rokoch 20. storočia dostalo 5 detí pod stromček jednu mandarínku, ktorú si rozdelili a sladká chuť tohto vtedy exotického a hlavne exkluzívneho ovocia im ostala dlho na jazyku. Deti boli spokojné a šťastné. Dôležitú úlohu teda zohrávala rodina a rodinná súdržnosť, atmosféra. Do vianočných príprav sa zapájala celá rodina.

    Zdroj: Shutterstock

    Pravidlom bolo, že nikto pohádaný si nemohol zasadnúť k štedrovečernému stolu. Susedia si oveľa viac pomáhali, to však neznamenalo, že by neboli nejaké susedské sváry, hádky. Avšak pred Vianocami bolo treba vedieť odpustiť, ale zároveň aj ísť za niekým a odprosiť. Čiže hnevníci nemali právo si sadnúť za štedrovečerný stôl.

    V súčasnosti a v našom ponímaní hektickej doby trvajú vianočné sviatky 3 dni. V minulosti však aj z liturgického hľadiska trvajú až do sviatku Troch kráľov. Po Troch kráľoch končí vianočné obdobie a začínajú Fašiangy. Ľudia sa počas Vianoc navštevovali, chodili si koledovať, hrávali sa napríklad Betlehemské hry (forma ľudového divadla).

    Etnologička Katarína Nádaská nám o vianočných zvykoch našich predkov porozprávala v podcaste Záhradkár. Epizódu nájdete na všetkých dostupných platformách.

    Vyberáme pre vás niečo PLUS