Niektoré druhy neznášajú dotyk slnečných lúčov, iným nevyhovuje príliš mokrý substrát, ďalšie si naopak vyžadujú pravidelné rosenie priamo na list. Popísať potreby jednotlivých izbových rastlín v niekoľkých bodoch je náročné, a to z jedného prostého dôvodu. Rozmanitosť druhov v našich domácnostiach je taká bohatá, že sa ich nároky nedajú zovšeobecniť. Dajú sa však rozdeliť do niekoľkých skupín ako je zálievka, svetlo, hnojenie, teplota a s nimi spojené nazvime to extrémy, ktoré majú za následok spomínané nedostatky na listoch.
Optimálna dávka vody
Teraz si možno poviete, veď to je jasné, že keď rastlina rastie v obmedzenom priestore malej nádoby potrebuje vodu pravidelne a nech sa poriadne napije. Lenže práve tu sa môže stať chyba, ktorá stojí rastlinu niekedy aj život. Podobne je to aj s jej nedostatkom. Rastlina, ktorá si jednoznačne žiada vlhký substrát sa len ťažko prispôsobí arídnym podmienkam. Na uľahčenie odhadu potreby zálievky sa odporúča strčiť prst do substrátu. Pomocou hmatu dokážete určiť či je suchý alebo nie.
Chybu v zálievke si teda prvotne všimnete na listoch. Napríklad zelenec chocholatý (Chlorophytum comosum) pokiaľ je prepolievaný v strede zahníva. Naopak ak má veľké sucho spojené s vysokým množstvom svetla, konce listov mu hnednú. Nízka vlhkosť vzduchu chýba palmám ako je napríklad kokosovník, kencia Forsterova. Rovnaký príznak je badateľný aj na dracénach. Pokiaľ majú aj suchý substrát ich spodné listy ovisnú a ľahko opadnú. V tomto prípade je riešenie jednoduché, siahnite po rozprašovači s mäkkou vodou a zahmlievajte. Prebytok vlahy na monstere skvelej spozorujete na spodných listoch, ktoré žltnú až hnednú. Tento prejav je častejší v zimných mesiacoch. Substrát nechajte úplne vyschnúť a až potom obnovte zálievku v menej častých intervaloch.
Výrazne vlhkomilné druhy ako je dipladénia, šachor, krotónovec, klíviu či kaládium položte do podmisky naplnenej vlhkým štrkom. Takto docielite vyššiu vlhkosť vzduchu v bezprostrednej blízkosti rastlín.
Priame slnečné žiarenie
Blízkosť okna bez zatienenia nevyhovuje každej izbovej rastline. Priame slnečné lúče dokážu tieňomilným druhom popáliť listy. Spálené listy môže mať napríklad cyklámen perzský. Obzvlášť sa tak stane ak na liste pristane kvapka vody, ktorá pôsobí ako lupa. Žltnúce listy a celkovú stratu ich farby na priamom slnku môžete pozorovať aj na sansevierii (svokrinom jazyku). Stáčaním listov sa pred vysokou intenzitou svetla bráni fitónia Verschaffeltova. Hnedými fľakmi na listoch poukazuje na intenzívne slnečné žiarenie hoja vosková. Naopak nedostatok svetla nerobí dobre prýštcu najkrajšiemu (vianočná hviezda), ktorý naň reaguje žltnutím, skrúcaním a opadaním listov.
Tu vám teda odporúčame vždy si vopred naštudovať, aké podmienky rastlina preferuje. Je to rýchlejšie ako len skúšať miesta, kde by sa jej asi mohlo dariť.
Teplota a kúrenie
Ďalší kameň úrazu spojený s pestovaním izbových rastlín. Bezprostredná blízkosť vykurovacieho telesa nie je vhodná takmer pre žiadny druh. Ale napríklad teplý priestor má rád ibištek čínsky (čínska ruža). Treba však povedať, že táto izbová rastlina nesmie trpieť smädom, ale zároveň by ste ju nemali preliať. Potrebu vlahy dosť očividne naznačujú listy, ktoré pri jej nedostatku ovísajú. Pokiaľ máte kenciu Forsterovu alebo aj iné palmy či vlhkomilné rastliny vyvarujte ich prítomnosti radiátora. Teplo skĺbené so suchým vzduchom im nerobí dobre. Teplé miesto bez prievanu má rada aj kalatea a maranta, lenže zároveň potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu. Tú im zabezpečí rosenie alebo spomínané vlhké kamene v podmiske. Monstera skvelá reaguje na pobyt v chladnej miestnosti tvorbou čiernych škvŕn na listoch. Vo veľmi teplom a suchom prostredí nezvláda rast ani nefrolepka vznešená. Prejavuje sa to úplným usychaním listov.
Ďalšie možné príčiny hnednutia listov:
- nesprávne hnojenie, môže chýbať výživa alebo je jej nadbytok
- zlá cirkulácia vzduchu
- napadnutie chorobami a škodcami
