Osvojme si aspoň pár tradícií: Silný odkaz etnologičky Nádaskej všetkým ľuďom
25. 12. 2024, 8:00

Zdroj: Michal Hanko, Nový Čas
Mnohé zvyky majú korene v predkresťanskom období a podarilo sa ich udržať. Postupne Vianoce totiž nahradili na našom území zimný slnovrat.

Hlavne v katolíckych oblastiach je ľudových zvykov trošku menej. Vychádzalo to z podstaty viery, protestanti verili len tomu, čo je napísané v Biblii a čo povedal Martin Luther, v kalvínskych oblastiach nasledovali Jána Kalvína. V katolíckych oblastiach sa to prepájalo. Ľudia nemali problém sa venovať čarovaniu, urieknutiu a potom v nedeľu sedeli v prvom rade v kostole, pretože tak sa to patrilo.
V minulosti bola na našom území rodina absolútne dominantná, bol to posvätný zväzok nielen z cirkevného, ale aj z ľudského hľadiska. Zvykom bolo okolo štedrovečerného stola upevniť reťaz na znak toho, že rodina má byť taká pevná ako tá reťaz a nikto ju neroztrhne. Na druhej strane rodiny vyzerali inak ako dnes. Často v nich bolo veľa detí, tie boli veľmi žiaduce. Rodina mala obrovský význam v spoločnosti a Vianoce zase mali veľký význam pre rodinu.
Zdroj: Shutterstock
Na stole nemohol chýbať jeden tanier navyše – pre hladného pocestného.
Stretnutie okolo štedrovečerného stola bolo výnimočné a bol teda veľmi špecifický, s čím súvisela aj špecifickosť jedál. Súčasťou štedrovečerného stola, okrem iného, bola vždy taká nízka, drevená alebo slamienková miska, kde bolo obilie, hrach, šošovica, jednoducho všetko, čo sa v gazdovstve dopestovalo. Pieklo sa aj zoomorfné pečivo, to znamená pečivo, ktoré sa pieklo podľa počtu domácich zvierat, a to bolo v ďalšej miske na stole.
Celé sviatky zostávali misky na stole. Po sviatkoch sa plodiny odložili a keď sa išlo na jar siať, primiešal sa obsah misky do osiva pre vidinu dobrej úrody. Vianoce sa vnímali ako jeden z najväčších sviatkov. Štedrá večera bola symbolom štedrosti, toho, ako sa ľudia majú dobre a aby sa mali ešte lepšie. V ich ponímaní sa budú mať ešte lepšie vtedy, keď ich úroda bude minimálne rovnako dobrá, ako bola v tom roku, ak nie lepšia.
V minulosti bol najvýznamnejším sviatkom prvý sviatok vianočný. Navštevovala sa najbližšia rodina. Na Štefana sa už konala prvá štefanská zábava. V ten deň sa navštevovalo už aj širšie príbuzenstvo, susedia a podobne.
Ak aj v súčasnosti už nebudeme bazírovať na zachovávaní tradícií, osvojme si ich aspoň pár, poznajme ich význam a s hrdosťou na náš pôvod ich odovzdávajme aj našim potomkom.
Na východnom Slovensku sa na štedrú večeru pripravovalo až 12 jedál, ako symbol každého mesiaca v roku. Bežne sa varilo okolo 6 až 7 jedál. Nepredstavujte si to však tak, že gazdiná od rána vyvárala vo veľkých kotloch. Pre každého účastníka štedrej večere sa pripravila jedna až dve lyžičky z každého pokrmu. Každý mal ochutnať, mal vstávať od štedrovečerného stola primerane sýty. Na mieste bola striedmosť. Každý mal síce mať pocit hojnosti, ale mal by ostať striedmy. Každý člen rodiny mal byť obdarovaný, ale nemal byť dôraz kladený len na darčeky. Dôraz bol kladený na ľudskú prítomnosť.
Etnologička Katarína Nádaská nám o vianočných zvykoch našich predkov porozprávala v podcaste Záhradkár. Epizódu nájdete na všetkých dostupných platformách.