Správny dátum je len jeden! Kedy stavať vianočný stromček podľa etnologičky Nádaskej?

V niektorých slovenských regiónoch, dokonca ešte v 30. rokoch 20. storočia bol stromček novinkou. V meštianskych salónoch a šľachtických kúriách bolo veľa priestoru, takže stromčeky boli obrovské. Vo vidieckych domčekoch bolo miesta menej. Kvôli nedostatku miesta bol stromček zavesený na povrázku pribitom na strope. Ľudia boli silne spätí s prírodou a bolo im ľúto vyťať celý strom. Preto len odrezali vrcholec. V Prešporku, dnešnej Bratislave, bolo úlohou otca dohodnúť sa s horárom, s lesníkom na kúpe stromčeka. Väčšie dobrodružstvo však bolo, keď otec dostal povolenie od horára a išiel s deťmi pre stromček do lesa. Bolo to vždy na Štedrý deň. Prečo? Pretože tým sa odbremenila mama, ktorá mohla so staršou dcérou pripravovať večeru.

Prvé ozdoby boli zo slamy. Dievčatá okrem iných zručností svoju šikovnosť dokazovali aj tým, že sa naučili robiť zo slamy, ktorej bolo na každom dvore dosť, krásne ozdoby. Dievčatá v meste, ktoré chodili do mešťanských dievčenských škôl, sa učili robiť ozdoby z papiera alebo z nejakého iného materiálu. Na stromček sa vešalo aj sušené ovocie. Neskôr prišli do módy salónky. Salónky majú krásny názov, vznikli v Maďarsku, kde boli vymyslené ako špeciálna vianočná pochutina alebo cukrovinka pre mešťanov. Nazýva sa salónka, pretože patrí do salónu a nie na vianočný stromček.

Všetky prípravy na štedrú večeru prebiehali až na Štedrý deň. Piekli sa domáce kysnuté koláče a takisto vianočný kváskový chlebík. Cesto naň sa zarobilo už večer, cez noc kyslo a gazdinky vstávali už o druhej hodine po polnoci, aby ho stihli upiecť. Počet bochníkov závisel od veľkosti rodiny. Bolo zvykom, že kým vykukne slnko, musí byť vianočný chlebík upečený. Stromček zdobil príbytky do Troch kráľov a v ten deň ho ľudia ozdobili. Začínali totiž fašiangy.

Etnologička Katarína Nádaská nám o vianočných zvykoch našich predkov porozprávala v podcaste Záhradkár. Epizódu nájdete na všetkých dostupných platformách vo štvrtok 19. decembra.