Reklama

Tieto izbovky sú atraktívne, zaujímavé a obľúbené, skrývajú však nebezpečenstvo pre zdravie

Living room interior with beautiful different potted green plants and furniture. House decor

Zdroj: New Africa

Reklama

V prítomnosti izbových rastlín sa cítime lepšie, priestor je útulnejší. Niektorým druhom vyhovuje pobyt na slnečnom parapete, iné vyžadujú polotieň a chladnejší vzduch, ďalšie treba rosiť. Prach na listoch im škodí, treba pravidelne presádzať. Zamysleli ste sa však, že pri dotyku môžu škodiť?

Všetky izbové rastliny, ktoré nás tešia krásou listov a pompéznosťou celkového vzhľadu, pochádzajú z exotických krajín. Niektoré druhy nadobúdajú vo svojej domovine gigantické rozmery. A tak ako všetky živé organizmy, aj tieto rastliny dostali do vienka schopnosť brániť sa pred nebezpečenstvom. Ako inak, svojou jedovatosťou. Šťavy v nich prúdiace môžu pri neopatrnosti spôsobiť podráždenie až poleptanie pokožky, nehovoriac o problémoch v prípade požitia. Zbystriť pozornosť by mali všetci rodičia malých detí a majitelia zvierat s maškrtnými jazýčkami.

Difenbachia (Dieffenbachia)

Šťavy prúdiace v tejto rastline sú nebezpečné už na dotyk. Kryštály šťavelanu vápenatého pôsobia dráždivo na pokožku, pri kontakte s okom vyvolajú zápal. Ešte väčšie ťažkosti môžu nastať pri požití. V ústach a hrdle spôsobia bolesť a opuch, po prehltnutí sa ťažkosti ešte znásobia. Vzniknutý opuch komplikuje prehĺtanie a v niektorých prípadoch aj dýchanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa neodporúča difenbachiu pestovať v domácnosti s malými deťmi, ktoré sú prirodzene zvedavé a svet spoznávajú ústami.

Zdroj: shutterstock

Monstera

Nechýba v žiadnom modernom byte, už v minulosti bola obľúbeným kúskom, ktorý ste našli takmer v každej domácnosti. Faktom však je, že aj v tejto rastline sú obsiahnuté rovnaké látky ako v difenbachii. Miera škodlivosti monstery však nie je životunebezpečná, pokiaľ sa do organizmu nedostane vysoké množstvo hmoty. V prípade požitia je nutné zachovať pokoj, ústnu dutinu vypláchnuť čistou vodou alebo mliekom, ktoré látku neutralizuje a vyhľadať zdravotnú pomoc.

Zdroj: Michal Sedláček

Potosovec je na pestovanie celkom nenáročná izbovka, ktorej ďalšie rastliny si zabezpečíte jednoduchým potopením výhonku.

Potosovec zlatý (Epipremnum aureum)

Zrejme málokto by povedal, že táto obľúbená liana môže byť jedovatá. Podobne ako predchádzajúce rastliny, aj potosovec obsahuje šťavelan vápenatý, ktorý má neblahé účinky na zdravie človeka aj zvierat. Mačky a psy po požití častí rastliny môžu trpieť nechutenstvom, nevoľnosťami. K prejavom otravy je aj nadmerné slinenie, vracanie. Pre ľudí otrava nie je život ohrozujúca, ale za to bolestivá.

Zdroj: Shutterstock

Ficus,Benjamin,In,The,Pot,Standing,In,The,Window,Seal.

Figovník (Ficus)

Nech už pestujete figovník kaučukový (Ficus elastica) alebo figovník lesklý (Ficus benjamina), vedzte, že oba druhy sú jedovaté. Do tejto skupiny ich radí nielen obsah skloňovaného šťavelanu vápenatého, ale aj prítomnosť dráždivého latexu. Ten pri kontakte s pokožkou ju môže podráždiť. Spôsobuje začervenanie, svrbenie, pre citlivých je hrozbou alergickej reakcie. Rovnako to platí pri styku so sliznicami. Preto sú pri práci s figovníkmi nutné rukavice, už letmý dotyk s okom môže viesť k k podráždeniu, páleniu či dokonca alergickému ekzému.

Zdroj: shutterstock

Krotónovec strakatý je rastlina s ozdobnými listami v nádherných farbách, ktorej kresba je tým žiarivejšia, čím je umiestnená na svetlejšom a slnečnom mieste.

Krotónovec (Codiaeum)

Pôsobí tak nevinne až neškodne, no zdanie klame. Ani v tomto prípade sa pri styku pokožkou či sliznicami nevyhnete podráždeniu. Pri požití častí rastliny sú rizikovou skupinou deti a domáce zvieratá. U mačiek a psov v závažných prípadoch otravy hrozí problém s dýchaním a koordináciou. Ak však krotónovec pestujete na nedostupnom mieste, potenciálne riziko sa zníži, rovnako aj pri použití rukavíc pri manipulácii s ním.

Zdroj: LÝDIA CZAKÓ

Klívia (Clivia)

Pokiaľ nepatríte k precitlivelým ľuďom, pri kontakte so šťavou klívie k podráždeniu nedôjde. Horšie je to pri požití ktorejkoľvek časti rastliny. Obsahuje totiž jedovatý likorín, alkaloid nebezpečný pre ľudí aj zvieratá, ktoré sú na jed citlivé. Po jeho požití zvracajú, nadmerne slintajú a môžu byť letargické, mať kŕče. V prípade, že dôjde k požitiu častí rastliny človekom, je nutné podať mu prvú pomoc - vypláchnuť ústa a podať živočíšne uhlie, ktoré naviaže škodliviny a kontaktovať zdravotníkov.

Zdroj: Elena_Gr

Cycas japonský (Cycas revoluta)

O jedovatosti tohto druhu ste zrejme ani netušili. Táto mimoriadne efektná a na pestovanie nenáročná palma obsahuje jedovaté alkaloidy a cyklooxalát, ale aj iné toxické zlúčeniny, ktoré môžu spôsobiť zdravotné ťažkosti. A hoci sa nachádzajú v celej rastline, najnebezpečnejšie sú semená, ktoré môžu niektorých jedincov lákať ku konzumácii. Obsahujú toxický neurotoxín cycasín, ktorý pri požití spôsobuje zvracanie, hnačku a dehydratáciu. U zvierat môže spôsobiť zvracanie krvi či dokonca poškodiť pečeň a obličky. Konzumácia väčšieho množstva môže byť smrteľná.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.

Autor článku

Vyštudovala som Záhradníctvo na Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzite, kde som sa priučila technológii pestovania ovocia, kvetov, zeleniny aj viniča. Lásku k prírode som dostala do vienka od mojich príbuzných, ktorí inklinovali k pestovaniu rastlín a výrobe vína. Po štúdiu moja cesta viedla do redakcie časopisu Záhradkár, kde sa snažím neustále prinášať zaujímavé záhradkárske témy, ktorými žijem aj v súkromí.