Viete, čo je mangostan? Vyskúšajte si vypestovať liek na všetky choroby

Podľa zistení popredných svetových vedcov sú mangostany najbohatšie prírodné zdroje xantónov na svete, čo sú antioxidanty, ktoré sú účinné proti pôvodcom infekcií, baktériám aj proti rakovinovým bunkám. Keďže mnohé sú rozpustné v tukoch, vhodné je konzumovať tieto plody spolu s orechami alebo po jedle. Mangostany sú bohaté na vitamín C, vápnik, vlákninu, fosfor, železo i vitamín B. Pomáhajú tiež udržiavať správnu hladinu cukru v krvi a optimálnu hmotnosť, posilňujú cievy a znižujú horúčku.

K nám sa tieto plody dovážajú najčastejšie z Brazílie. Na prvý pohľad trochu pripomínajú slivky – najmä farbou šupky, ktorá je purpurová až fialová. Je však tvrdá, kožovitá a má hrúbku okolo jedného centimetra. Mangostan je guľatý, s priemerom päť až osem centimetrov. Jeho nápadným znakom sú štyri hrubé kališné lístky, ktoré ostávajú zachované pri stopke. Na vrchole plodu sú zasa viditeľné hnedé hviezdovité zvyšky piestika.
Pod hrubou šupkou sa nachádzajú biele šťavnaté miešky, ktoré obaľujú svetlohnedé semená tvaru fazule. Ich počet sa pohybuje od štyroch až po osem a tiež sa môžu konzumovať varené alebo pražené. Miešky majú tvar mesiačikov, ktoré trochu pripomínajú mandarínku, konzistenciou sa zasa podobajú na liči. Nie sú prichytené o šupku, ale od semien sa oddeľujú ťažko. Ich chuť je príjemná, sladkokyslá, aromatická. Konzumuje sa surový a odporúča sa neskladovať ho dlhšie ako desať dní, lebo vnútri môže začať plesnivieť.

Mangostany sú plody garcínie mangostánovej (Garcinia mangostana). Je to vždyzelený strom vysoký až 25 m. Konáre rastú vždy z pazúch protistojných listov, preto je strom veľmi súmerný. Listy sú veľké, kožovité, vajcovitého tvaru, na líci olivovozelené, na rube žltkastozelené. Päťcentimetrové kvety majú krátku, hrubú stopku a vyrastajú jednotlivo alebo v pároch na koncoch konárov. Majú štyri kališné lístky a štyri hrubé dužinaté korunné lupienky. Zvonku sú žltozelené a vnútri oranžovočervené.

Stromy patria medzi najpomalšie rastúce dreviny a rodia po desiatom až pätnástom roku života, vo vhodných podmienkach dva- až trikrát za rok. Z jedného stromu sa získajú tisíce plodov. Rozsiahle plantáže sa nachádzajú len južne od rovníka, vo vlhkých tropických nížinách. Strom je totiž mimoriadne citlivý na teploty; neznáša menej ako 4 °C ani viac ako 38 °C. Počas života, čo môže byť aj viac ako sto rokov, sa strom i plody zaobídu bez chemickej ochrany, lebo rastlina sa sama dokáže ochrániť nielen pred chorobami, ale aj pred škodcami.

Plod najľahšie otvoríte tak, že ho po obvode narežete a roztvoríte rukami. Vnútri býva väčšinou len jedno zrelé semienko. Môžete ho skúsiť zasadiť, ale ak sa vám podarí dopestovať rastlinu, môžete hovoriť o šťastí.