6 zvykov a tradícií Štedrého dňa očami etnologičky Nádaskej: Dodržiavate ich?
24. 12. 2024, 6:00
Zdroj: View Apart
Etnologička Katarína Nádaská priblížila zvyky a tradície, ktoré sú spojené s 24. decembrom.
Medzi archaické štedrovečerné zvyky rozšírené na celom území Slovenska patrilo i to, že keď zvonili na večer, gazda zašiel s deťmi do záhrady potriasť stromy, aby mali veľa ovocia. Vilija či Dohviezdny večer. Vždy bol plný obyčají a obradov, ktoré mali rodine zabezpečiť zdravie, prosperitu a šťastie do budúceho roka. Ženy napríklad nemali chodiť po susedoch ani z domu nič požičiavať. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb, aby bol do rána hotový. Ráno kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Gazdovia zavčas rána nanosili vodu na celé sviatky. Podľa Nádaskej sa do studne dávala štipka soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda. Čo sa týka jedenia mäsa, platilo, že na Štedrý deň sa môže jesť iba mäso beznohých zvierat – rýb.
„Pred večerou sa porobili posledné úpravy,“ vysvetľuje etnologička. Gazda doniesol do izby snopček slamy ako spomienku na narodenie Božieho syna, na stôl sa prestrel nový doma tkaný obrus pretkávaný červenými nitkami (červená farba mala ochranný význam). Pod obrus sa dávalo obilie, strukoviny, drobné mince, do ošatky na stôl pečivo v podobe zvierat – toľko kusov, koľko mali v hospodárstve kravičiek. „Robili to preto, aby v novom roku bolo všetkého hojnosť, aby sa vydarila úroda, dobytok nepostihli choroby a aby sa v domácnosti držali peniaze. Nohy stola zopli reťazou, ktorá symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Všetci si na ňu položili nohy. Pod stôl sa uložil rýľ, sekera, lemeš alebo čerieslo (časti pluhu) – železné predmety symbolizujúce pevné zdravie. Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky a chlieb, sviečka, Biblia, hriatô a fľaša pálenky. K stolu si všetci zasadli v čo najnovších šatách.“
6 zvykov a tradícií Štedrého dňa
- Malým deťom sa sľubovalo, že ak vydržia do štedrej večere nejesť, uvidia na stene zlatú krokvu (hradu), koníka, koč či prasiatko.
- Dospelí držali pôst, až kým sa na oblohe neobjavila prvá hviezda.
- Všetko jedlo bolo nachystané na stole, pretože sa tradovalo, že nik nemôže od stola vstať, inak do roka zomrie.
- Jablko sa priečne krájalo na polovicu. Hviezda z jadrovníka znamenala šťastie a zdravie, krížik chorobu alebo smrť.
- Gazda počas večere rozkrájal najkrajšie jablko a každému pri stole dal kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý člen tak, ako kúsky tvoria celé jablko.
- Podľa starých vianočných zvykov sa šupiny z kapra kládli pod taniere a peniaze pod obrus, aby ich rodina mala v budúcom roku dostatok.
A bola večera naozaj štedrá? „V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami. Na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo, nepoužívala sa ani vidlička. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale aj počtu chodov – spravidla sa ich podávalo sedem až deväť. Niekde sa patrilo zjesť z každého jedla len tri-štyri hlty, v štedrovečernom stolovaní bol teda okrem prvku hojnosti prítomný prvok pôstu. Jedlá boli jednoduché, skromné, a predsa sa Vianoce pokladali za najkrajšie sviatky. Aj vďaka tomu, že v rodinách sa preciťovala hlboká duchovná hodnota tohto obdobia ako sviatkov narodenia Vykupiteľa. Navyše, tú radosť, ktorá na Vianoce zavládla, prežívala rodina spolu,“ hovorí Kataríny Nádaská.