Ľudové ZVYKY Štedrého dňa i večera: Zachovávate ešte niektoré?

Mnohé z vianočných zvykov, ktoré sa nám dnes môžu zdať zvláštne, mali v minulosti svoju praktickú stránku. Napríklad, dôraz na čistotu a poriadok pred sviatkami zabezpečoval príjemné domáce prostredie. Zákaz domácich prác pre ženy počas sviatkov až do Troch kráľov im doprial zaslúžený odpočinok po náročnom roku, bez toho, aby boli obviňované z leňošenia. Gazdiny taktiež počas Štedrého dňa nemali chodiť z domu, ani nič požičiavať. Muži sa zase mali v predstihu postarať o hospodárske zvieratá.

Už po polnoci ženy zamiesili cesto na chlieb a vianočné pečivo, aby bolo už ráno hotové. Čerstvé pečivo bolo symbolom hojnosti a pohody, nevykysnuté koláče alebo puknutá kôrka chleba boli predzvesťou úpadku. Do cesta sa často pridávali rôzne druhy semienok, bylín či cesnak, ktoré mu dodávali špeciálnu chuť. Okrem toho sa verilo, že tieto prísady majú aj magicko-ochrannú funkciu. Aby bola zabezpečená dobrá úroda v nasledujúcom roku, kúsky cesta sa pridávali ku krmivu pre zvieratá alebo sa pripevňovali na ovocné stromy. Štipka soli v studni mala zabezpečiť čistú a zdravú vodu pre celú domácnosť.

Na Štedrý deň sa verilo, že prvá návšteva v dome má veľký vplyv na celý nasledujúci rok. Preto sa príchodu žien na prahu nového dňa nedôverovalo, pretože sa verilo, že by mohli priniesť do domácnosti negatívnu energiu. Využili to malí chlapci, ktorí chodili koledovať a vinšovať. Aby sa ochránilo domáce šťastie, nič sa z domu nevynášalo, nepožičiavalo, dokonca ani smeti sa nevyhadzovali, aby sa z domu nevynieslo bohatstvo. Voda sa tiež nevylievala, aby ju nemohli zlé sily a bosorky použiť na svoje čary.

Tento deň bol pôstnym dňom, až do chvíle, kým nevyšla prvá hviezda. Dievča, ktoré vydržalo o hlade, sa malo dobre vydať, chlapec mal dostať dobrú ženu a deťom sľubovali, že uvidia na stene zlatú krokvu, koníka, koč či prasiatko. Ľudia verili, že ako bude v tento deň, tak taký bude celý rok. Preto sa vyhýbali hádkam, plaču, zlej nálade a mrzutostiam. Podľa počasia posudzovali úspešnosť budúceho roka. Tmavé nebo a veľa snehu symbolizovalo plnú stodolu, veľký mesiac neúrodu, množstvo hviezd veľa hydiny a hmla bola predzvesťou smrti.

Aké boli zvyky počas Štedrého večera? Čítajte na ďalšej strane...>>>

Štedrovečerná večera bola neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Jedálny lístok bol pestrý a obsahoval všetky plodiny, ktoré sa počas roka vypestovali. Stôl bol skromne zdobený, no zároveň nesmierne symbolický. Červený obrus chránil rodinu, zatiaľ čo obilie, strukoviny a mince pod ním symbolizovali bohatstvo a úrodu.

Nohy stola spojené reťazou zasa zaručovali pevné zdravie a rodinné šťastie. Pred večerou sa všetci obliekli do nového oblečenia a zvyčajne začali vinšovaním a modlitbou. Na stole nesmelo chýbať tradičné jedlo ako oblátky, cesnak, med a jablká. Zvyky spojené s týmito potravinami mali zabezpečiť zdravie, šťastie a ochranu pre celú rodinu.

Štedrá večera v minulosti bola spojená s mnohými zvykmi, ktoré sa dnes už takmer úplne vytratili. Gazdiná strávila celý večer pri stole, jedlo sa neodkladalo a darčeky boli skromné. Po večeri sa ľudia navštevovali a spievali koledy. Aj keď sa obsah štedrovečerného stola a zvyky spojené s týmto sviatkom výrazne zmenili, základná myšlienka zostala rovnaká – byť spolu s rodinou a prijať sviatky s radosťou a pokorou.

Tradičná štedrovečerná večera sa líšila podľa vierovyznania. Katolíci dodržiavali pôst a na stole sa objavili bezmäsité pokrmy ako hrachová alebo šošovicová polievka. Evanjelici si dopriali bohatšiu večeru s kapustnicou a mäsom. Počet chodov, zvyčajne sedem alebo deväť, mal magický význam. Ryba, ako pôstny pokrm, sa objavila na oboch stoloch. Zaujímavým zvykom bolo odkladanie šupín z kapra, ktoré symbolizovali bohatstvo. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a jedlá boli jednoduché. Napriek tomu boli Vianoce najkrajším obdobím roka, plným duchovna a rodinnej pohody.