Prečo ŽIVÝ PLOT neprosperuje a chradne? Stanovte diagnózu podľa odborníka

„Odolnosť živých plotov zvýšite najmä pravidelným hnojením“, radí Bohuš FANČOVIČ z Úseku produkčnej škôlky v Botanickej záhrade SPU v Nitre.  Pri každom reze, ktorý by sa mal robiť minimálne dvakrát do roka, prichádza pôda o množstvo živín. Tie musíte pravidelne
dopĺňať, aby sa rastliny nestali obeťou plesní a žravého hmyzu.

„Zabúdať nesmiete ani na výdatnú zálievku, a to nielen v období sucha“, pripomína odborník.  Zalievajte radšej výdatne a menej často, pretože malé množstvá vody sa nedostanú až ku koreňom, no podporia rozvoj plesní a prítomnosť slimákov.

Živé ploty z tují a cyprusov môže potrápiť hlavne počas júna. Vtedy motýle kladú vajíčka, z ktorých sa následne liahnu larvy. Tie začínajú
požierať ihlice a postupne celé výhonky. Neskôr sa zavŕtavajú do dreva podobne ako lykokaz tujový.

Ochrana: Aplikáciu insekticídov je nutné stihnúť na začiatku leta, keď sú mladé larvy bezbranné. Ak ich nezastavíte, stromy začnú hnednúť a v pokročilej fáze hrozí odumretie celej rastliny.

Larvy nosánikov dokážu napáchať extrémne škody hlavne v obmedzenom priestore pestovateľských nádob, no nevyhýbajú sa ani živým plotom z bršlena, vavrínovca, zo zobu vtáčieho a z tisa. Žijú hlboko v pôde, kde požierajú korienky, dospelé chrobáky ohrýzajú listy.

Ochrana: Pri nadzemných častiach pomôžu insekticídy proti žravému hmyzu. Proti larvám sa dajú pri teplote pôdy 15 až 25 °C použiť háďatká z rodu Heterorhabditis.

V letných mesiacoch ich spozorujete na živých plotoch z buka, zo smreka, zobu vtáčieho a z lipy. Škodlivé začnú byť vo chvíli, keď sa premnožia. Napadnuté mladé výhonky cicajú s takou intenzitou, až sa začnú deformovať.

Ochrana: Veľmi dobre si s nimi poradia prirodzení nepriatelia (lienky, zlatoočky, pestrice, ucholaky). Niekedy stačí infikované rastliny niekoľkokrát osprchovať silným prúdom vody. Poslednou možnosťou sú prípravky proti cicavému hmyzu.

Mladým cypruštekom a tujam spôsobuje hnednutie ihlíc huba Didymascella thujina. Príznaky ochorenia sa objavujú obvykle v polovici leta. Na spodných vetvách vidieť z ich vrchnej strany žltohnedé nekrotické škvrny. Na jar v ďalšom roku sa na odumretých šupinatých listoch tvoria tmavé vankúšiky s plodnicami, ktoré po dozretí praskajú a uvoľňujú spóry.

Ochrana: Prevencia spočíva v správnom rastovom režime a zálievke, ktorú treba robiť zrána, aby rastliny do večera oschli.

Príčinou zasychania ihlíc je huba Pestalotia funerea. Najčastejšie sa vyskytuje na tujach, borievkach, cypruštekoch a cyprusoch. Napadnuté časti od vrcholov výhonov žltnú a hnednú. Pri väčšom výskyte začne rastline opadávať ihličie smerom zvonka dovnútra. Huba sa môže objaviť aj na šiškách. Napáda hlavne oslabené rastliny.

Ochrana: Spočíva v odstránení napadnutých častí, v zmene pestovateľských podmienok a v aplikácii fungicídov.

Hnednutím a zahnívaním koreňového krčka sa prejavuje fytoftorová hniloba koreňov, ktorá sa často vyskytuje pri ihličnanoch, hlavne tujach. Korene postupne mäknú a rozpadajú sa, pričom medzi zdravým a napadnutým pletivom je zreteľne rozlíšiteľná hranica.

Ochrana: Treba sa vyhnúť výsadbe do pôdy, ktorá je zhutnená, suchá alebo príliš vlhká, prípadne zabezpečiť dobrú drenáž a tým sa vyhnúť vlhkým podmienkam, v ktorých sa patogénu darí.