Medzi dominantné jesenné trvalky patria mohutné trsy astry novoanglickej (Aster novae-angliae) a astry novobelgickej (A. novae-belgiae). Obľubu si získali vďaka neúnavnému a bohatému jesennému kvitnutiu. Napriek tomu, že jednotlivé úbory sú pomerne malé, v priemere dva až tri centimetre, na dobrých stanovištných a pôdnych podmienkach sú bohato rozrastené a obsypané kvetmi. Jednotlivé odrody rozkvitajú od septembra do októbra. Rozdeľujú sa na skoré, poloskoré a neskoré.
Nižšie príbuzné
Do popredia záhonov, črepníkov alebo do menších výsadieb sú vhodnejšie nižšie a kompaktejšie odrody astier. Hybridy Aster dumosus vznikli v prevažnej miere krížením s astrou novobelgickou, ku ktorej bývajú často aj priraďované. V každom prípade ide o odrody s nižším, kompaktným a hustým vzrastom, vysoké od 15 do 50 cm.
Nároky a pestovanie
Nie sú náročné a dobre sa im darí v nie príliš priepustnej a vysychavej pôde. Vyžadujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia. Dostatok vlahy koncom leta pozitívne ovplyvňuje tvorbu kvetných púčikov. Na veľmi suchých a teplých stanovištiach s piesočnatou pôdou kvitnú nespoľahlivo a bývajú vo väčšej miere napádané múčnatkou. Vzhľadom na ich mohutnosť sú náročné na živiny, vyžadujú pravidelné prihnojovanie a dobre reagujú na obohacovanie pôdy kompostom pred výsadbou aj v priebehu pestovania. Novoanglické a novobelgické astry pomerne neskoro pučia a aj ich vývin je na začiatku vegetácie veľmi pomalý. Vzhľadom na ich konečnú veľkosť a mohutnosť by sme nemali vysádzať viac ako tri až štyri rastliny na štvorcový meter.
Rez a starostlivosť
Letný rez trvaliek robíme pri pestovaní vysokých odrôd. Začiatkom júla skrátime výhonky približne o polovicu. Dosiahneme tak pevnejšie trsy a stabilnejšie stonky, ale rátať musíme s oneskorením kvitnutia približne o dvadsať dní. Vysoké odrody treba voľne vyväzovať, aby si trsy zachovali svoj prirodzený tvar. S vyväzovaním začíname už pri mladých rastlinách, pretože poľahnuté výhonky sa už obyčajne nepodarí pekne upraviť. Ak staršie trsy začínajú v strede rednúť a kvitnutie sa oslabuje, je čas na ich zmladenie.
Modrí spoločníci jesenných astier
Priestor medzi jednotlivými trsmi astier môžeme využiť na výsadbu tulipánov alebo narcisov. V skorom lete sa vo voľných priestoroch môže dobre vynímať napríklad mak východný (Papaver orientale) alebo mohutné okrasné cesnaky, ktoré po odkvitnutí zaťahujú a uvoľnia miesto rozvíjajúcim sa astrám. Jesenné astry používame na záhone ako kostrové trvalky a vysádzame ich jednotlivo alebo v malých skupinkách po tri kusy.
Nízke odrody sú vhodnejšie do popredia v skupinkách po 3 až 5 rastlín. V pestrom mixe jesenných trvaliek, tráv a krov vynikne ich jemná textúra. V popredí alebo ako výplňová trvalka sa spoľahlivo presadí rohoblizník (Ceratostigma plumbaginoides). Spoľahlivá pokryvná trvalka neúnavne kvitne od konca leta až do jesene. Drobné modré kvety sú ideálnym sprievodcom jesenných astier. Atmosféru týchto dní umocňujú aj listy, ktoré sa začínajú počas prvých chladných dní intenzívne vyfarbovať do bronzova.
V pozadí sa vždy nájde vhodné miesto pre prilbicu (Aconitum) alebo ježibabu (Echinops). Na jesennom záhone vyniknú vždyzelené trvalky so sivými listami. Z tráv môžeme použiť ovsíkovec (Helictotrichon), z kvitnúcich trvaliek je počas celého roka atraktívna levanduľa, santolina alebo juka.
Výbornú službu nám koncom leta preukážu aj kvitnúce polokry. Bradavec (Caryopteris) alebo perovskia sa postarajú o potrebnú štruktúru a stabilitu výsadby. V kombinácii s trvalkami môžeme použiť aj nízku odrodu budlejíi ‘Nanho Blue’ so sýtou fialovou farbou kvetov, dorastajúcou do výšky 1 m. V pozadí sa uplatní atraktívna budleja striedavolistá (Buddleja alternifolia).
Príjemným spestrením môžu byť rastliny kvitnúce v lete, ale atraktívne aj na jeseň. V čase, keď sme dávno zabudli na nádherné kvety trvalkových pivoniek, ich vitálne trsy listov ešte stále zdobia záhony a s príchodom jesene sa začínajú vyfarbovať do bronzova. Odkvitnuté súkvetia hortenzií môžu byť tiež dôstojným partnerom jesenných trvaliek. Výnimočne krásna a ozdobná počas celého leta je hortenzia stromčekovitá ‘Annabelle’ (Hydrangea arborescens) či hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata).
