Etnologička Katarína Nádaská: „Veľkonočný pondelok nikdy nebol o bitke...“
4. 4. 2023, 8:03 (aktualizované: 30. 5. 2024, 20:38)
Zdroj: Záhradkár/EMIL VAŠKO
Naše malé Slovensko disponuje nespočetným a, dovolíme si tvrdiť, že aj unikátnym množstvom rozmanitých zvykov a tradícií. Tak, ako historické predmety sú aj tradície súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.
Zdroj: Markéta ZINDULKOVÁ (časopis Kreativ)
Zdroj: Markéta ZINDULKOVÁ (časopis Kreativ)
Zdroj: Markéta ZINDULKOVÁ (časopis Kreativ)
Galéria k článku
A hoci ich už v takom rozsahu ako kedysi nedodržiavame, určite by sme mali aspoň poznať ich skutočný význam, nepohŕdať nimi a nezatracovať ich tak, ako sa to často deje práve Veľkonočnému pondelku.
Aby boli dievky mladé a krásne
Korbáče sa plietli z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar naliate miazgou, a ich kontakt s telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy.
Podobne to bolo aj s oblievačkou. Živá voda z potoka či zo studne mala na dievčatá preniesť sviežosť a rýchlosť v práci.
„Pôvod šibačky a oblievačky treba hľadať ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily,“ vysvetľuje Nádaská. Obrad polievania podla nej vyjadroval želanie, aby uzdravujúca, očisťujúca a omladzujúca sila, pripisovaná vode v tento čas, prešla na oblievané ženy a dievky.
Zdroj: Maroš Èerný
Názvy sviatkov Svätého týždňa sa v roku 2022 zmenili. Ide o snahu o väčšiu vernosť latinskému originálu.
Iný kraj, iný mrav
Zvyky Veľkonočného pondelka (Pondelka vo Veľkonočnej oktáve) sú podľa etnologičky vskutku rozmanité. Kým na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východe sa zase viacej polievalo, než šibalo. Zato na Kysuciach si dievky užili jedného i druhého. „Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi oboma spôsobmi a časom sa oblievanie a šibanie spojili,“ dodáva Nádaská.
Odmenou pre mládenca bolo vajíčko
Ručne maľované plnilo aj úlohu nežného a originálneho vyznania lásky. „Práve tie vajíčka, ktoré dievčatá samy zdobili, mali pre mládencov najväčšiu hodnotu. Podľa spôsobu výzdoby sa mohol navyše mládenec presvedčiť o tom, aké city k nemu dievčina v srdci prechováva. Do výzdoby vajíčka určeného vyvolenému mládencovi preto každá mladá žena vkladala veľa citu a pôvabu.“
Zdroj: Roman Hanc
Na snímke výstava veľkonočných kraslíc Krása veľkonočnej škrupinky v Zemplínskom múzeu v Michalovciach 5. apríla 2022.
Názov „kraslica“ pre maľované vajíčko sa u nás zaužíval až neskôr, ale pôvodne súvisel s červenou farbou, prípadne s tým, že sa vajíčka krášlia. Červená farba bola chápaná ako umocnenie jeho symbolu života.
Minizáhradka nielen na veľkonočný stôl
Vykúzlite ju celkom jednoducho z papierovej podložky na vajíčka. Stačí zopár ťahov nožnicami, trocha lepidla a môžete sa tešiť z vysádzania. Záleží len na vás, ako veľmi ju zaplníte. Miesta je v nej dosť.
Čo budete potrebovať? Tri podložky na 30 kusov vajec • lepidlo na papier • škrupiny z vajíčok spolu s niekoľkými vyfúknutými • mach • drobné jarné cibuľoviny (šafrany, modrice) a iné kvety (fialky sirôtkové, prvosienky) • konáriky s bahniatkami • pučiace a kvitnúce vetvičky (zlatovky, dulovca, hlohu,...).