Exotická krása a svieži vzduch: Ako pestovať exotický EUKALYPTUS?

Domovinou exotického eukalyptu (Eucalyptus) je ďaleká Austrália. Tam ho obľubujú najmä koaly, pre ktoré je hlavnou zložkou potravy. Nemenej dôležitý je však aj jeho prírodno-ochranársky význam − tvorí až 95 percent lesných porastov. Z podmáčaných pôd dokáže rýchlo odčerpať prebytočnú vodu, v suchých obdobiach zasa úspešne odoláva častým požiarom. Možno teda konštatovať, že eukalyptus je veľmi adaptabilný druh, pretože sa vyskytuje na rozličných typoch stanovíšť, obýva miesta od púští až po dažďové pralesy. Známych je niekoľko stoviek druhov. Väčšina z  nich patrí k rýchlorastúcim statným stromom, no nájdu sa medzi nimi aj nižšie stromy a kry, ktoré dosahujú uspokojivú mrazuvzdornosť. Je však dostatočná aj pre naše prírodné podmienky?

Pestovanie eukalyptu v exteriéri stojí hlavne v  teplejších oblastiach Slovenska prinajmenšom za vyskúšanie. A to najmä vtedy, ak máte niekoľkoročnú rastlinu, ktorá vám už v  črepníku svojou veľkosťou doslova prerastá cez hlavu. Treba však počítať s tým, že každý pokus vysadiť u nás eukalyptus do záhrady je niečo ako malá prípadová štúdia. Pestovateľský úspech je silne ovplyvnený špecifikami stanovišťa. Navyše, klimatické charakteristiky mesiacov v  posledných rokoch vystreľujú do extrémov, takže do toho treba ísť s  určitou dávkou pokory a bez väčších očakávaní. Pretože ide o  neopadavú drevinu, udávaná hraničná teplota mrazuvzdornosti konkrétneho druhu, respektíve odrody je len orientačná a silne závislá od mikroklímy, pôdnych podmienok, aktuálnej vzdušnej vlhkosti, sucha a trvania mrazov počas zimného obdobia.

Ktoré odrody sa oplatia pestovať v záhrade? Čítajte na ďalšej strane! >>>

Výber druhu pri pestovaní v exteriéri je, samozrejme, kľúčový. Menej odolné druhy, používané ako interiérové rastliny, nie sú na pestovanie v  záhrade vôbec vhodné. Ponúkaný sortiment menej náročných druhov sa však aj u  nás v  poslednom období značne rozrástol.

Veľkou odolnosťou proti nízkym teplotám sa vyznačuje eukalyptus Gunnov (Eucalyptus gunnii), a  to najmä nová, vyšľachtená holandská odroda ‘Azura’, ktorá podľa viacerých štúdií bez väčších príznakov poškodenia odoláva teplotám až do mínus 20 °C. Ponúka tak možnosť dopriať si exotickú krásu po celý rok aj v  záhrade. Vyniká oceľovomodrými okrúhlymi listami na strieborno sfarbených vzpriamených konároch. Dorastie do výšky asi štyri metre a vďačne sa bude vynímať medzi akoukoľvek zeleňou.

Eukalyptus málokvetý (Eucalyptus pauciflora) pochádza z juhovýchodnej časti Austrálie, kde rastie vo vysokých nadmorských výškach až do 1 800 m. Vďaka tomu spoľahlivo odoláva chladným vetrom i nízkym teplotám.

Eucalyptus niphophila je jeho poddruhom. Niektoré zdroje ho označujú za jeden z  najodolnejších a  udávajú pri ňom mrazuvzdornosť až do mínus 29  °C. Dorastá do výšky 4 až 8 m a šírky 2 až 4 m. Upúta vajcovitými až elipsovitými dlhými listami, červenou kôrou, ktorá sa neskôr zmení na mozaiku bielosivých odtieňov. V  lete zakvitá bielymi kvetmi v  tvare snehovej gule, ktoré sú veľkým lákadlom pre včely.

Kompaktne rastúci eukalyptus maličký (Eucalyptus parvula) sa tiež vyznačuje vysokou odolnosťou proti nízkym teplotám, vydrží dokonca až mínus 17 °C. Rastie pomalšie ako ostatné druhy, čím nájde uplatnenie najmä v  menších záhradách. Vyznačuje sa guľovitým tvarom, preto ho môžete
využiť aj vo forme živého plota. Mladé listy sú modrastozelené elipsovitého tvaru a  asi 4 cm dlhé, staršie sú predĺžené.

Eukalyptus Dalrymple-Hayov (Eucalyptus dalrympleana Maiden) vo svojej domovine dorastie na veľký strom dosahujúci až 20 m. Hoci u nás sa takej veľkosti isto nedočkáte, ukázal sa ako veľmi spoľahlivý a  plne mrazuvzdorný až do teploty mínus 15 °C.

Za vyskúšanie stojí aj eukalyptus poprášený ‘Baby Blue’ (Eucalyptus pulverulenta), ktorý je pre svoje menšie okrúhle listy striedavo usporiadané na konárikoch veľmi obľúbený najmä u floristov.

Čo pri výsadbe nezanedbať a ako sa o eukalyptus postarať? Čítajte na ďalšej strane! >>>

Ak sa rozhodnete pre menší experiment s pestovaním eukalyptu v záhrade, vybrať odolný druh je stále iba polovicou úspechu. Bez zabezpečenia vhodných podmienok stanovišťa, ktoré kopírujú jeho prirodzené prostredie, sa len ťažko dopracujete k triumfu. V záhrade mu preto vyberte dostatočne chránené miesto, napríklad blízko domu alebo múru. Ideálne je záveterné, slnečné stanovište orientované na juh a  chránené proti severným vetrom. Eukalypty slnko doslova milujú a potrebujú ho aspoň šesť hodín denne. Výbornou možnosťou je aj umiestnenie rastliny v záveternej časti záhrady v blízkosti posedenia, pretože eukalyptová vôňa s obsahom silíc spoľahlivo odpudzuje dotieravý hmyz.

Eukalypty nie sú až také náročné na pôdne podmienky, no dokonale priepustná pôda a drenáž by mali byť samozrejmosťou. Dobre sa im darí v piesčitohlinitej pôde bohatej na živiny s  mierne kyslým pH, najlepšie v rozmedzí 5,5 až 6,5. Dostatok vody zabezpečte hlavne po vysadení, pokým sa rastlina dobre nezakorení. Dlhšie obdobie sucha zvládne lepšie ako trvalé zamokrenie, ktoré môže spôsobiť zahnívanie koreňov a postupné odumretie celej rastliny. Priveľa pôdnej vlahy indikuje žltnutie listov, jej nedostatok sa zas prejaví ich postupným vysychaním a  opadávaním. Počas horúcich dní eukalyptu doprajte dodatočnú zálievku.S  hnojením si starosti robiť nemusíte, pri pestovaní vo voľnej pôde nie je potrebné.

Tak ako pri väčšine chúlostivejších drevín, je lepšie zvoliť výsadbu na jar, aby mala rastlina dostatok času vytvoriť bohatý koreňový systém a pripraviť sa na podmienky počas zimy. S pestovaním v  záhrade počkajte, ak je rastlina slabá alebo príliš mladá. Radšej ju počas prvých troch rokov pestujte ako črepníkovú, kým zmohutnie. V takom prípade eukalyptus s príchodom chladného počasia premiestnite na svetlé, chránené miesto, najlepšie do
skleníka alebo zimnej záhrady s  teplotou 2 až 10 °C. Hoci ide o  mrazuvzdorný druh či odrodu, plusové teploty zaistia na jar bezchybný stav a rýchlu regeneráciu. Samozrejme, pretože ide o vždyzelenú drevinu, počas zimy ju nezabudnite občas mierne zaliať.

Počas prvých rokov po vysadení je vhodné eukalyptu dopriať zimnú ochranu v  podobe nástielky, prípadne ho zabaliť do geotextílie. Pozitívnou správou však je, že aj po prípadnom namrznutí sa vyznačuje veľmi dobrou regeneračnou schopnosťou. Poškodené výhonky stačí koncom jari zrezať a  väčšinou zakrátko spoľahlivo obrastú.
Rez je spravidla nevyhnutný, pretože väčšina druhov sa vyznačuje rýchlym rastom, niektoré aj trojmetrovými ročnými prírastkami. Keďže typické okrúhle listy sa vyskytujú iba na začiatku výhonkov a neskôr sa ich tvar mení na podlhovastý, rez je dôležitý aj z estetického hľadiska, najmä ak ich chcete využiť na aranžovanie.