TAXONOMICKÉ ZARADENIE
Taxonomicky patrí živočích do triedy Insecta – hmyzu, radu Hymenoptera – blanokrídlovcov, čeľade Cynipidae – hrčiarkovité, rodu Dryocosmus – hrčiarka. Blanokrídlovec nemá úradný slovenský názov. Slovenské pomenovanie je odvodené od taxonomickej príslušnosti, teda názvu čeľade a hostiteľa.
PÔVOD A ROZŠÍRENIE
Hrčiarka gaštanová je pôvodná vo východnej Ázii – Čína, Japonsko a Kórejský polostrov. Vyskytuje sa v USA (juhovýchod: Georgia, Alabama, North Carolina a Tennessee) a v Taliansku (oblasť Piemonte, juh kraja Cuneo – 2002). V SR sa hrčiarka gaštanová nevyskytuje.
Hostiteľmi hrčiarky gaštanovej sú len druhy drevín z rodu gaštan (Castanea) – gaštan japonský (Castanea crenata), gaštan americký (Castanea dentata), gaštan čínsky (Castanea mollissima) a gaštan siaty (Castanea sativa) a ich hybridy. V Číne infikuje aj Castanea seguinii. Severoamerické druhy gaštan nízky (Castanea pumila) a gaštan jelšolistý (Castanea alnifolia), ktoré rastú v blízkosti infikovaných iných druhov gaštana, sa javia ako rezistentné.
VÝVIN
Hrčiarka gaštanová má jednu generáciu za rok, ktorá sa reprodukuje partenogeneticky, teda z neoplodneného vajíčka. Prezimujú larvy počiatočného instaru vo vnútri púčikov gaštanov. Vyvíjajúce jedince v čase nalievania púčikov asi v polovici apríla, spôsobujú na mladých výhonoch formovanie zelených alebo ružových hrčí o priemere 5 až 20 mm. Larvy žerú vo vnútri hrčí 20 až 30 dní pred zakuklením. V plnom vzraste sú larvy biele, bez očí a nôh, 2,5 mm veľké. Kukla je hnedá a asi 2,5 mm veľká.
V závislosti od lokality a odrody gaštana sa kuklenie vyskytuje od polovice mája do polovice júla a výlet dospelých jedincov z hrčí nastáva od konca mája do konca júla. Všetky jedince sú samičky veľké 2,5 až 3 mm, takmer celé telo majú čierne, tykadlá sú so 14 článkami. Samčeky tohto druhu neboli nikdy nazbierané.
Samičky kladú vajíčka do vnútra púčika v zhlukoch po 3–5 ks v júni a júli. Vajíčka sú oválne, mliečne biele 0,1 až 0,2 mm veľké s dlhou stopkou. Každá samička môže naklásť viac ako 100 vajíčok. Niektoré púčiky obsahujú 20 až 30 vajíčok. Dĺžka života dospelých samičiek je krátka, asi 10 dní, z ktorých časť strávia vŕtaním výletového tunela z hrče. Vajíčka sa liahnu o 30 až 40 dní. Rast larvy pokračuje počas jesene a zimy už veľmi pomaly.
Vytvorené hrče sú jedno- alebo mnohokomorové, 5 až 20 mm veľké, zelenej alebo ružovej farby. Často obsahujú časti listov, stoniek a stopiek. Vyvíjajú sa na mladých výhonkoch, stopkách listov alebo hlavnej žilnatine listov. Po výlete dospelca hrča uschne, stane sa drevnatou a zostáva pripevnená k stromu až dva roky.
Šírenie hrčiarky gaštanovej sa uskutočňuje dovozom zamorených prútov alebo výhonov, množiteľským materiálom – očká alebo vrúble. Miestne rozširovanie nastáva priamo pohybom infikovaných prútov a mladých rastlín alebo letom dospelých samičiek počas ich času výskytu (od konca mája do konca júla).
ŠKODLIVOSŤ
Hrčiarka gaštanová napádaním vegetatívnych púčikov a formovaním hrčí obmedzuje rast a redukuje tvorbu plodov. Môže spôsobiť 50 až 70 % zníženie úrody. Silné napadnutie môže mať za následok zoslabnutie a odumretie gaštanových stromov. Hrčiarka gaštanová je najzávažnejší živočíšny škodca na gaštanoch vo svete.
OCHRANA
Preventívnym opatrením proti rozširovaniu hrčiarky gaštanovej v SR je kontrola dovezeného reprodukčného materiálu a výsadba zdravého materiálu. Pri zistení výskytu je potrebné určiť veľkosť zamorenia s následnými ozdravnými opatreniami.
Pri malých výsadbách je možné likvidovať škodcu prerezávaním a ničením infikovaných výhonov. Pri použití chemických prostriedkov je potrebné dbať na vedľajšie účinky na životné prostredie a na vytváranie rezistencie škodcu voči prípravkom.
Perspektívnym sa javí aj šľachtenie na odolnosť, kde tiež treba prihliadať na prispôsobivosť škodcu. Účinnou kontrolou hrčiarky môže byť aj využitie prirodzených nepriateľov, najmä parazitoidmi z radu blanokrídlovcov z čeľade chalcidkovité (Chalcididae).
