Danka Ačová

<h3>1. Gaura&nbsp;</h3>
Gaura (Gaura) asi z dvadsiatich druhov sa u nás najčastejšie pestuje Gaura lindheimeri. Tenké previsnuté stonky dosahujú dĺžku až 60 cm a tvoria riedke kríčky. Listy sú kopijovité, majú zúbkatý okraj a sú dlhé 2,5 až 8 cm. Biele alebo ružovkasté kvety sa začínajú objavovať na začiatku júna a posledné často vidieť ešte aj v októbri. Skladajú sa zo štyroch výrazných korunných lupienkov, z ktorých vytŕčajú dlhé ružové alebo biele tyčinky. Bohatstvo kvetov a dĺžka kvitnutia priamo závisia od množstva živín v pôde, preto sa odporúča gauru v čase kvitnutia prihnojiť hnojivom na kvitnúce rastliny. Bohatšie kvitnutie a rozkošatenie rastliny dosiahnete občasným skrátením výhonkov. Kvety zo stoniek opadávajú samy, netreba ich odstraňovať. Na konci sezóny urobte spätný rez alebo skoro na jar výhonky zrežte tesne nad úrovňou pôdy. Čoskoro vyženie nové výhonky a bude bohato kvitnúť. Mrazuvzdornosť sa udáva do –27 °C, ale v oblastiach s holomrazmi gauru pre istotu chráňte hrubšou vrstvou nástielky, napríklad slamy, kôry, lístia či štiepky.

<h3>2. Echinacea purpurová&nbsp;</h3>
Na vhodnom stanovišti môže dorásť Echinacea purpurová (Echinacea purpurea) až do metrovej výšky, ale existujú nižšie odrody, ktoré sú vhodné na okraje záhonov alebo do nádob. Je nenáročná na pestovanie, nemá však rada trvalo zamokrenú pôdu, kde trpí hubovými chorobami. Má typické súkvetia s vypuklým terčom, základná farba kvetov je ružová, no vybrať si môžete z množstva vyšľachtených odrôd s bielymi, so žltými, s oranžovými či červenými súkvetiami, ktoré&nbsp; sú lákadlom pre motýle a iný užitočný hmyz. Odkvitnuté kvety sa odporúča odstraňovať. Rastlinu nie je dobré často presádzať.

<h3>3. Rudbekia srstnatá&nbsp;</h3>
&nbsp;Rudbekia srstnatá (Rudbeckia hirta) dorastá do výšky 30 až 100 cm, čo závisí od podmienok, v akých sa pestuje, alebo od odrody. Kvety sa skladajú z tmavého vypuklého stredu a jazykovitých okvetných lístkov, ktoré môžu byť jednoduché alebo aj plnokveté, vo farbách od sýtožltej cez oranžovú po hnedočervenú až bordovú, môžu byť aj dvojfarebné. Vyznačujú sa dlhým obdobím kvitnutia od júla až do jesene. Vďaka veľmi pevnej a vzpriamenej stonke a žiarivým farbám kvetov sa využívajú na viazanie čerstvých i sušených kytíc. Je mrazuvzdorná do –20 °C. &nbsp;

<h3>4. Kokarda&nbsp;</h3>
V našich záhradách sa najčastejšie pestujú dva druhy – kokarda osinatá (Gaillardia aristata) a veľkokvetá (G. x grandiflora). Už v prvom roku vytvorí bohatý trs s množstvom kvetov, ktoré pripomínajú margaréty a môžu mať priemer až 8 cm. Kvitnú do neskorej jesene. Súkvetia po odkvitnutí síce vyzerajú zaujímavo, ale na podporu tvorby ďalších kvetov sa odporúča ich pravidelné odstraňovanie. Na rastlinách ich môžete ponechať až na konci sezóny, aby ste z nich získali semienka. Pôvodný druh má dvojfarebné kvety, vnútri červené a na okrajoch žlté s tmavým terčom, vyšľachtené odrody majú rôzne odtiene najčastejšie červenej farby a nemusia mať farebný okraj. Dorastajú do výšky 35 až 90 centimetrov. Odkvitnuté kvety odstraňujte a na konci sezóny rastlinu hlboko zrežte.&nbsp;

<h3>5. Liatra klasnatá&nbsp;</h3>
Z ružice kopijovitých jemne ochlpených listov vyrastá stonka dlhá až 90 cm. Na jej konci je hustý klas kvetov, ktoré rozkvitajú zhora nadol. Liatra klasnatá (Liatris spicata) je vhodná na rez do vázy a priťahujú motýle. V ponuke&nbsp; nájdete odrody s kvetmi fialovej, ružovej či bielej farby, takže v záhone si z nich môžete vytvoriť rôzne kombinácie. Kým liatra zakorení, potrebuje dostatok vody, dospelá a dobre zakorenená rastlina však dobre zvláda obdobia sucha a je mrazuvzdorná.

<h3>6. Helénium&nbsp;</h3>
Helénium (Helenium) je&nbsp; nenáročná rastlina, ktorá sa za minimálnu starostlivosť odvďačuje množstvom zaujímavých kvetov. Jednotlivé odrody sa odlišujú nielen farbou jazykovitých kvetov po obvode, ale aj rúrkovitých vnútri súkvetia. Bývajú v žltej, oranžovej, červenej i hnedej farbe, a to v rôznych odtieňoch aj farebných kombináciách. Najviac slnka vyžadujú červené odrody, v tieni strácajú sýtu farbu. Vypuklý terč býva hnedý, zriedkavejšie žltý a v priebehu kvitnutia sa postupne zväčšuje.
Po vypučaní sa do konca mája odporúča mladé rastliny zaštipnúť, aby sa vyvinuli hustejšie a pevnejšie trsy. Nedostatok vody zapríčiňuje menšiu násadu kvetov, preto ich najmä počas letných horúčav zalievajte. V tomto období im môžete dopriať aj hnojivovú zálievku. Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých súkvetí predĺži obdobie kvitnutia. Pred zimou zrežte rastliny asi 10 centimetrov nad zemou a v chladnejších oblastiach ich aj prikryte.

<h3>7. Železník argentínsky</h3>
Železník argentínsky (Verbena bonariensis) v záhonoch je neprehliadnuteľný, keďže dorastá do výšky viac ako meter. Má štvorhranné stonky, ktoré sú v spodnej časti porastené sivými plstnatými listami. Na koncoch stoniek sa od júna až do príchodu mrazov objavujú fialové rúrkovité kvety usporiadané do guľovitých súkvetí s priemerom až sedem centimetrov, veľmi príťažlivé pre hmyz. Ako prvé sa otvárajú kvietky uprostred súkvetia. Na rastline vydržia veľmi dlho, rovnako ako vo váze a hodia sa tiež na sušenie. Mladé rastliny zaštipujte, aby sa lepšie rozkonárili, počas vegetácie ich občas prihnojte organickým hnojivom, no nie je to nutné. Odkvitnuté súkvetia nezrezávajte, nechajte ich vysemeniť sa. V chladnejších oblastiach vymŕza, lebo znáša teploty do –17 °C, preto ho na zimu zakryte nástielkou.

<h3>8. Monarda dvojmocná&nbsp;</h3>
&nbsp;Monarde dvojmocnej (Monarda didyma) vyberte jej dostatočne veľké miesto, aby sa mohla rozrastať. Je totiž dosť vysoká, môže dorásť do výšky viac ako meter a tvorí bohaté trsy. Ak máte v záhrade jazierko, práve pri ňom bude mať ideálne podmienky, lebo má rada dostatok vlahy. Naopak, v zime potrebuje ochranu pred nadmernou vlhkosťou. Aromatické kvety sa podobajú kvetom šalvie, vyrastajú v praslenoch na konci stoniek a podľa druhu a odrody majú bielu, ružovú, červenú a fialovú farbu, často s výrazne farebnými listeňmi.
 Výhoda je, že odkvitnuté kvety sa nemusia odstraňovať. Nové odrody vynikajú nielen bohatstvom kvetov a širšou škálou farieb, ale sú tiež odolnejšie proti chorobám. Pre pekný vzhľad i bohaté kvitnutie sa odporúča trs každé tri roky rozdeliť, starý odumretý stred odstrániť a na nové miesto vysadiť mladé vonkajšie časti trsu. Rastliny si môžete dopestovať aj zo semien, ktoré sa vysievajú v máji až júni a vypestované sadeničky treba do pôdy vysadiť v júli až auguste. Rastliny odolávajú mrazom až do –34 °C.

<h3>9. Kocúrnik záhradný&nbsp;</h3>
Kocúrnik záhradný (Nepeta x faassenii) táto aromatická trvalka v závislosti od odrody tvorí menšie až mohutné pravidelné poľguľovité trsy. Vyšším druhom treba poskytnúť oporu, nižšie odrody sú vhodné do skaliek.
Kocúrniku sa darí v každej dobre priepustnej pôde na slnku alebo v čiastočnom tieni. Zaštipovanie po odkvitnutí udržuje kompaktnosť rastlín a vyvoláva druhé kvitnutie. Kvety sú levanduľovomodré, drobné vrásčité lístky sú striebristé, voňavé.

<h3>10. Veronika&nbsp;</h3>
Jednotlivé druhy Veroník (Veronica) sa od seba odlišujú vzrastom, tvarom aj kvetmi. Spoločné majú to, že majú rady svetlé stanovište, sú pomerne nenáročné na pestovanie a dobre odolávajú mrazom. V záhradách sa najviac využívajú vysoké druhy pre ich odolnosť a kompaktný tvar. Patrí medzi ne Veronica grandis, ktorá je vysoká asi meter, pričom súkvetia sú dlhé 15 až 30 cm, podobne vysoká je V. longifolia. Veronika virgínska (V. virginica) má výšku až 150 cm.
 V závislosti od odrody kvitnú bielymi, ružovými či fialovými kvetmi rôznych odtieňov. Určitou nevýhodou je, že veroniky nie sú dlhoveké trvalky. Po pár rokoch je vhodné rozdeliť ich na menšie trsy a zdravé časti vysadiť na iné miesto. Urobiť to môžete v jeseni alebo skoro na jar. Rastliny sa dajú rozmnožiť aj odrezkami, ktoré sa odoberajú na prelome jari a leta.

<h3>11. Fizostégia virgínska</h3>
 Fizostégia virgínska (Physostegia virginiana) vytvára bohaté trsy husto olistených priamych stoniek vysokých 80 až 100 cm. Na ich konci rozkvitajú biele, ružové či karmínové klasy kvetov, ktoré sa otvárajú v júli až septembri. Hoci naraz kvitne len časť kvetov, celkové obdobie kvitnutia je pomerne dlhé. Úzke listy s pílkovitým okrajom sú pekné lesklé. Rastlina netrpí chorobami a vyhýbajú sa jej aj slimáky. Darí sa jej na slnečných až polotienistých stanovištiach s mierne vlhkou a so slabo kyslou pôdou. Vyžaduje pravidelnú zálievku.
Na otvorených miestach ju treba chrániť pred vetrom a po odkvitnutí zrezať tesne nad zemou. Tvorí množstvo výbežkov, preto sa ľahko rozmnožuje delením. V chladnejších oblastiach je vhodné zakryť ju lístím ako ochranu pred vymrznutím.

Do každej záhrady! Top 11 trvaliek neskorého leta, ktoré vás očaria

Danka Ačová

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás

Do každej záhrady! Top 11 trvaliek neskorého leta, ktoré vás očaria

Danka Ačová

Súvisiace články

Ak patríte k ľuďom, ktorí vyhadzujú KORKY z vína, nerobte to! Toto je 11 nápadov ako ich využiť

Slnečnice odkvitajú. Sú ich semená ozaj také zdravé alebo si treba dať pozor?

Koniec leta je ideálnym obdobím na výsev jednoročiek aj dvojročiek. Ktoré to sú?

Vres nie je len pekný ale aj liečivý! Spoznajte silu tejto jesennej krásky

Manželia si svojpomocne prerobili chalúpku v Karpatoch. Vyzerá úplne ako z rozprávky!

Neskoré leto patrí vysádzaniu ihličnanov. Ako si správne vybrať a ktoré sa oplatia?

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás