Stálice, ktoré nezmenili tvar odvtedy, čo sa začali vyrábať a používať. Aj vo fádne vyzerajúcom sude môžete nájsť originálnu perspektívu. Na začiatok stačí dostať dobrý nápad a to ostatné príde už samo.
Rozmach debnárstva
V strednej Európe boli najstaršou formou nádob používaných vo vinárstve. Podľa niektorých zdrojov sa používali už okolo roku 400 pred naším letopočtom, v časoch Mezopotámie, keď sa vozilo víno z oblasti dnešného Arménska do Babylonu. Drevené sudy boli počas prepravy oveľa bezpečnejšie ako amfory, ktoré boli príliš krehké.
Vodotesné valcovité nádoby poznali aj Kelti, ktorí v nich vozili okolo roku 290 pred naším letopočtom na sever, už v tom čase veľmi známe sladké vína z oblasti Trácie, dnešného Balkánu. Najväčšieho rozmachu sa dostalo debnárstvu v neskorom stredoveku. Sudy a podobné výrobky z dreva sa postupne stali neodmysliteľnou súčasťou života bežných ľudí a základom debnárskeho remesla.
Aké drevo, taká kvalita
Na výrobu sudov sa v dávnych dobách používali rôzne druhy dreva. Zväčša také, ktoré boli práve k dispozícii v danej oblasti. Výrobcovia však veľmi rýchlo prišli na to, že medzi drevinami sú veľmi veľké rozdiely. S niektorými druhmi sa pracovalo ľahšie a s inými ťažšie pre ich rôznu pevnosť a krehkosť.
Každé drevo malo odlišný vplyv na nápoj uložený v hotovom sude. Najneutrálnejšie a najvhodnejšie sa za uplynulé storočia ukázalo drevo z bieleho duba. Má najjemnejšiu štruktúru, málo aromatických živíc, vysokú pevnosť a stálosť. Využívajú sa aj iné druhy dreva, ale iba v obmedzenom množstve a dominanciu si pevne drží dub. Rozdiely nájdete aj medzi dubmi z rôznych kútov sveta.
