Vresy (Calluna) vás budú svojim kvitnutím tešiť pomerne dlhý čas. Pohľad na záplavu kvitnúcich pestrofarebných kobercov si môžete vychutnávať väčšinou od júla až do novembra. Aj keď by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že ich pestovanie je zložité, opak je pravdou.
Najdôležitejšia vec je zabezpečenie ich pestovateľských nárokov. Keďže sú to kyslomilné rastliny, nevyhnutná je výmena pôdy. Vo voľnej prírode ich môžete nájsť na špecifickom stanovišti typu voľných plôch, ktoré značí, že sú milovníkmi slnka, ale v krajnom prípade znesú aj polotieň.
Vrstva substrátu vhodného pre kyslomilné vresy by mala byť približne 30 cm. Vzhľadom na finančnú náročnosť môžete zvoliť výsadbu do výkopových jám, ktoré však musia byť aspoň 2 krát širšie a hlbšie ako koreňový bal. Najideálnejšie vlastnosti pôdy získate zmiešaním substrátu pre kyslomilné rastliny, piesku a rašeliny v pomere 1:2:3.
Vresy vyniknú najlepšie v skupinách , preto ich saďte po najmenej troch až piatich kusov, najvhodnejšie do tvaru trojuholníka a o pár centimetrov nižšie ako boli v črepníku. Aj keď sú plne mrazuvzdorné, v tuhších zimách a v prvom roku po vysadení, im môžete pomôcť nástielkou z prírodnej kôry.
Síce ich vzhľad vás môže napádať umiestniť ich do spoločenstva skalničiek, nedajte sa oklamať. Vresovisko a skalka sú dva rozličné druhy stanovišťa, ktoré sa líšia hlavne pôdnym typom a nárokmi rastlín. Preto ich ani nie je možné medzi sebou kombinovať.
Ak zvolíte kombináciu s vresovcami (Erica) kvitnúcimi na jar (od januára do apríla), vytvoríte funkčné vresovisko kvitnúce takmer po celý rok. Vynikajúcimi spoločníkmi sú kyslomilné rastliny tolerujúce nižšie pH. V prednej časti vresoviska k nim môžete umiestniť nižšie druhy ako andromédy (Andromeda polifolia), gaultérie (Gaultheria procumbens), borievky (Juniperus), zakrpatené ihličnany či úžitkové rastliny ako brusnice (Vaccinium vitis-idaea), čučoriedky (Vaccinium myrtillus) a kľukvy (Vaccinium macrocarpon). V strednej a zadnej časti postupne pokračujte skimiami (Skimmia japonica), hortenziami (Hydrangea), azalkami a rododendronmi (Rhododendron). Ideálne je tieto nádherné skupiny zakončiť porastom borovíc (Pinus), borievok (Juniperus) a briez (Betula). Použiť môžete aj okrasné japonské javory (Acer) a iné ihličnaté dreviny.
Keď sa vresoviskové rastliny rozrastú a vytvoria súvislé porasty, zabraňujú rastu burín a nevyžadujú ani pletie. Musíte dbať iba na to, aby rastliny medzi sebou neprerastali a navzájom sa neutláčali. Na jar zostrihnite odkvitnuté kvety , čím ich zmladíte a dotvoríte kompaktnejší celkový dojem priestoru. Občas im prisypte rašelinu a zahnojte hnojivom určeným na kyslomilné rastliny. To sú jediné starosti a zároveň najväčšia výhoda, ktoré vresovcovité rastliny vyžadujú i ponúkajú.
