Danka Ačová

Práve podľa farby kvetov dostali svoj slovenský názov, ktorý v latinčine znie Muscari. Kvety bývajú v rôznych odtieňoch modrej, niektoré majú na okrajoch biele lemovanie. Boli však už vyšľachtené aj odrody s čisto bielymi, ružovými alebo žltými kvetmi.

Kvety sú usporiadané do klasovitých súkvetí na holej stonke a majú jemnú vôňu. Vyrastajú z prízemnej ružice úzkych listov, ktoré sa často objavujú už na jeseň.

Modrice sú absolútne nenáročné na pestovanie. Dobre sa im darí v suchších priepustných pôdach, ktoré sú priemerné zásobené živinami. Počas vegetácie vyžadujú len mierne množstvo vlahy, premokrenie im škodí. Vyhovuje im slnečné stanovište, no znesú aj mierny polotieň. Hodia sa do kvetinových záhonov, kde ďalšie druhy, ktoré kvitnú neskôr, zakryjú ich vädnúce listy.

Tie sa totiž nesmú odstraňovať, aby sa zásobné látky mohli presunúť do cibuliek. Približne 2 cm nad zemou listy zrežte až vtedy, keď zhnednú a uschnú. Odkvitajúce kvety by ste mali ich odstrániť skôr, než začnú vytvárať semená, aby sa svojvoľne nerozmnožovali samovýsevom.

Modrice patria medzi cibuľoviny. Cibuľky sa vysádzajú na jeseň do hĺbky asi 10 cm. Keďže sa rýchlo rozrastajú, je vhodné trsy vždy asi po troch-štyroch rokoch rozdeliť na menšie. Najvhodnejšie obdobie na to je v júni alebo v júli. Kvety môžete použiť aj do vázy, kde vydržia asi týždeň.

Keďže dorastajú len do výšky 10 až 15 cm, vyniknú vysadené do väčších skupiniek, sú však vhodné aj na okraje kvetinových záhonov, do skaliek, pod opadavé stromy a kry. Farebne sa výborne dopĺňajú s ďalšími na jar kvitnúcimi cibuľovinami, napríklad so šafranmi, s narcismi a tulipánmi. S okrasnými cibuľovinami a so vždyzelenými drevinami sa im bude dariť aj v debničkách na balkónoch.

Modrice zdobia jarné záhony: Potešia aj v nádobách na balkóne

Výber pre vás