Nezabúdajme na skutočný význam ADVENTU: Katka Nádaská pripomína, čo robiť pre ZDRAVIE aj LÁSKU

Rituály a úkony spojené s ním tvoria nezvyčajne bohatú mozaiku jednotlivých zvykov a obradov v ich originálnych variantoch, ktoré odzrkadľujú regionálne, konfesionálne a kultúrnohistorické osobitosti tradičnej kultúry na Slovensku. Naši predkovia aj na veľké sviatky jedávali zvyčajne len to, čo sa doma urodilo. Boli to jednoduché, skromné jedlá, a predsa sa Vianoce pokladali za najkrajšie sviatky. Aj vďaka tomu, že v rodinách sa preciťovala hlboká duchovná hodnota Vianoc ako sviatkov narodenia Vykupiteľa.

Na obdobie okolo Štedrého dňa sa viazalo veľa zvykov a mnohé z nich súviseli už s adventom. K príprave v minulosti patrilo predvianočné upratovanie. V domácnosti, ale aj v celom gazdovstve muselo byť všetko čisté, interiér domu sa bielil vápnom, vymazali sa hlinené podlahy, drevené dlážky sa vydrhli lúhom, umyli sa obloky. Bolo treba vyprať šatstvo, pričom takéto pranie znamenalo poriadnu drinu. Pralo sa totiž ručne v korytách. Vypraná bielizeň sa muselo plákať v potoku, a to veru v zime vôbec nebolo príjemné. Posledné dni pred Vianocami sa každý poponáhľal vrátiť susedovi požičané náradie. Cez sviatky platil zákaz akejkoľvek práce, najmä sa nemalo priasť, šiť, tkať ani rúbať drevo, ba aj dobytok sa vopred opatril na viac dní.

Na Slovensku (24. decembra) má niekoľko mien, nazýva sa napríklad aj Kračúň, Vilija či Dohviezdny večer. Vždy bol plný obyčají a obradov, ktoré mali rodine zabezpečiť zdravie, prosperitu a šťastie do budúceho roka. Ženy nemali chodiť po susedoch ani z domu nikomu nič nepožičiavať. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb, aby bol do rána hotový. Ráno kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Zavčas rána gazdovia nanosili vody na celé sviatky. Do studne dali štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda. Už v advente sa v katolíckych oblastiach Slovenska zachovával malý pôst, keď sa jedlo viac strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa, a na Štedrý deň tento pôst vyvrcholil. V evanjelických rodinách sa však pôst nedržal, preto sa pred Vianocami robila zabíjačka a na štedrovečernom stole boli zabíjačkové špeciality – klobásky, pečené mäso, huspenina. Kapustnica sa pripravovala s mäsom, zvyčajne s klobásou.

Božie narodenie (25. decembra) bolo vždy vyslovene rodinným dňom. V domoch zavládol pokoj, navštevovala sa len najbližšia rodina, ľudia vychutnávali vzájomnú blízkosť a súdržnosť. Iba zavčas rána chodievali chlapci po rodinách vinšovať šťastlivé sviatky. Vinšovníci dostali za vinšovanie peniaze, mladší mince zapichnuté do jablka, koláče a ovocie. Medzi veľmi staré zvyky patrilo ísť skoro ráno na Božie narodenie na potok po vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli, aby sa nový deň začínal rezko. Takto sa zabezpečovalo zdravie pre celú rodinu. Na Božie narodenie sa ľudia ponáhľali z kostola domov, lebo kto prišiel domov ako prvý, mal byť aj s každou prácou hotový skôr ako iní.

Skoro ráno na sviatok svätého Štefana (26. decembra) sa dievky umývali v potoku, aby boli krásne a mali jemnú pleť. Mládenci ráno chodili brodiť kone, aby boli po celý rok silné a zdravé. Ak boli potoky zamrznuté, kone brodili v snehu a aj dievky sa symbolicky poumývali v snehu. Gazdiné mohli na Štefana konečne odložiť zo stola misky s jedlami, s ktorými sa nesmelo od Štedrého večera hýbať. Plodiny zo štedrovečerného stola sa pridali k tým, čo už boli pripravené na siatie. Izba sa mohla pozametať a upratať.

Na svätého Štefana sa už navštevovali priatelia i známi, atmosféra tohto sviatku bola uvoľnená a dodnes sa dodržiava tradícia štefanských zábav ako prvých po advente. Na Spiši a Horehroní mládenci chodievali s muzikou po dedine, pričom pred každým domom, kde mali slobodné dievča, zahrali. Pozvali ho tým na večernú muziku. Muselo však mládencom priniesť výslužku, inak sa nemohlo na tanci ani ukázať. Vychýrené štefanské zábavy bývali v kysuckej obci Rudina. Už podvečer prichádzali mládenci do domov, kde mali slobodné dievky, s husľami a harmonikou. Dievku vytancovali, čo bola pozvánka na večernú tanečnú zábavu. Dievčatá dávali mládencom do košíka vajíčka, slaninu, klobásky, koláče, víno a pálenku. Táto poživeň sa potom spoločne strovila pri večernom tanci. V okolí Krupiny, Starej Turej a Banskej Bystrice mládenci na Štefana chodievali šibať dievky brezovými prútmi. Hovorilo sa tomu mladenkovanie a cieľom bolo, aby boli dievky celý rok svieže, ohybné a krásne. Na západnom Slovensku a na Záhorí bola v minulosti tradičná štefanská koleda.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.