Na plote by ste ju nečakali: VERTIKÁLNA SKALKA je odpoveďou na problém nedostatku miesta

Arborétum som objavil aj v anglickej knihe o najkrajších záhradách sveta ako jednu z veľmi mála záhrad z bývalého Československa. Súčasťou arboréta je aj úžasná Záhrada miniatúr, navrhnutá s cieľom inšpirovať sa pri výsadbe malých záhrad. V nej je okrem iných perfektných nápadov vertikálna skalka. Za návrhom celého arboréta stojí prof. Ivar Otruba, s ktorým som sa neskôr osobne stretol počas svojho vysokoškolského štúdia. Vertikálna skalka má kostru zo subtílnych betónových stĺpov, sú v nej vložené travertínové kamene veľké asi 50 cm a rastliny rastú z obidvoch strán. Hore je zaujímavá závlaha. Keďže začiatkom sedemdesiatych rokov nebolo možné v obchode kúpiť kvapkovú závlahu z plastu, majstri závlahu spravili z množstva maličkých mosadzných odvzdušňovacích kohútikov, ktoré sa bežne používali na radiátoroch. Táto skalka je odpoveďou na už vtedy známy problém nedostatku miesta, ktorého riešením je využitie vertikálneho rozmeru.

Môj prvý skalkový plot na rodičovskom pozemku mal veľmi mohutné stĺpy (vtedy som nevedel spraviť tenšie) a postavil som ho hlavne vlastnými rukami. Priestor medzi stĺpmi som vyplnil červeným ryolitom. Plot však nefungoval dobre. Rastliny neprosperovali, mali viditeľne málo vody, hoci som dal na vrch skalky kvapkovú závlahu. Časom ma osud zavial do paneláka a na balkóne som si optimisticky urobil ďalšiu vertikálnu skalku. Kostra bola plastová, z PVC, ktorý sa používa na reklamné panely. Konštrukcia bola obložená drevom, kamene boli lávové, veľké asi 20 cm, narezané na mieru ručnou uhlovou brúskou a stolovou rezačkou na obklady. Na začiatku som ju chcel polievať ručne, ale to bol optimizmus neznalého a veľmi rýchlo som tam nainštaloval automatickú kvapkovú závlahu, ktorá čerpala vodu zo zásobníka. V balkónovej vertikálnej zeleni bolo viac substrátu, ktorý absorboval vodu a dobre fungovala, prežila skoro tri roky. Kritická bola hlavne prvá zima. Po dlhšom čase som ju skontroloval a zistil som, že vertikálnu zeleň treba polievať aj v zime. Práve na tomto balkónovom pokuse som zistil, ako vylepšiť plot u rodičov. Kamene som vybral z kostry a rozrezal som ich pozdĺžne na polovice, aby sa medzi ne zmestilo viac substrátu, vrátil som ich naspäť a zasadil rastliny. Plot odvtedy funguje dobre. Z panelového domu som sa presťahoval do rodinného domu, kde som postavil skalkový plot. Mal subtílnejšie stĺpy odobrené statikom. Kamene boli travertínové, často na nich boli viditeľné skameneliny, odtlačky listov a šišiek, zo živočíchov je tam len pár malých slimáčikov. Tvar kameňov bol zložitejší, keďže som nimi chcel prekryť stĺpy. Rezať ich na mieru bolo preto veľmi prácne.

Ktoré rastliny sú vhodné? Čítajte na nasledujúcej strane >>>

Na prvom plote a vertikálnej skalke na balkóne som si tiež začal overovať, ktoré rastliny budú v takýchto podmienkach prosperovať a ktoré nie. Počas výstavby som dostal nápad využiť zvislé škáry na pestovanie rastlín. Často som zisťoval, že rastliny, od ktorých som čakal, že na skalkovom plote budú prosperovať, nie sú vitálne a, naopak, tie, od ktorých som nemal veľké očakávania, ma príjemne prekvapili. Dobre sa darí zvončekom (Campanula), taričke (Aubrieta), pakostu (Geranium), taričníku skalnému (Alyssum saxatile), astre alpínskej (Aster alpinus), iberke (Iberis), prvosienke (Primula), klinčekom (Dianthus). Vyskúšal som niekoľko druhov cibuľovín, osvedčila sa hlavne modrica (Muscari). Z drevín sa dlhodobo osvedčujú kosodreviny (Pinus mugo), úspešne skúšam tisy (Taxus) a budleju (Buddleia). Zeleninu ani letničky som neskúšal, ale darí sa bylinkám, hlavne mäte (Mentha) a medovke (Melissa). Pažítka – cesnak pažítkový (Allium schoenoprasum) prežil len pár rokov. Na vrchnej časti plota sa darí väčšine trvaliek, ktoré som vyskúšal. Mnohé rastliny sú prerastané agresívnejšími druhmi. Medzi ne patria hlavne zvončeky, ale vôbec to neprekáža, keďže robia veľké divadlo po dlhý čas, sú spoľahlivé a mnohé vždyzelené.

Skalkový plot u rodičov má vyše dvadsať rokov, ale bol viackrát zásadne prerobený. Plot pri našom dome funguje sedem rokov a zdá sa, že nebude potrebovať úpravy. Ľudí zaujíma hlavne cena a nároky na údržbu. Nároky na starostlivosť sú tou pozitívnou stránkou, potrebuje totiž len zlomok práce, ktorú vyžaduje kvetinový záhon alebo skalka s rovnakou plochou. Burina na ňom prakticky nerastie. Ak sa náhodou objaví, väčšinou je len na vrchnej vodorovnej časti plota. Dôležité je, že ho počas suchej zimy treba niekoľkokrát poliať. Ak zapnete závlahu, nezabudnite ju pred silnými mrazmi vyfúknuť a odstaviť. Väčšinu práce tvorí strihanie odkvitnutých kvetov a uschnutých listov na zaťahujúcich trvalkách na jeseň. Zo škodcov sú bežné slimáky, slizniaky, skočky na rastlinách z čeľade kapustovitých. Častá je tiež otázka, ako vyzerá plot v zime. Okrem januára a februára na ňom vždy kvitne niektorá rastlina, väčšina rastlín je vždyzelená. Keď nič nekvitne, dajú sa obdivovať skameneliny.