Pohľad na váš trávnik prezradí, čo ste za človeka: Spoznávate sa v tom?

Kráčanie za kosačkou je navyše výborný terapeutický prostriedok s neodškriepiteľným estetickým účinkom. Každý musí uznať, že pokosená záhrada vyzerá o 50 percent lepšie. Odrazu v nej vyniknú detaily a do popredia sa dostane jemná krása kvetov. Je potrebné si priznať, že bez pristrihnutého zeleného trávnika divoká vidiecka záhrada vyzerá ako neudržiavaná plocha s Damoklovým mečom pokuty za neudržiavaný pozemok od mestskej polície nad hlavou. Najväčšiu tragédiu trávnikárovi spôsobíte, ak mu podarujete automatickú kosačku. Čo si počne s prázdnotou vo zvyšku svojho života?

Viete, ktorá záhradná subkultúra najviac ošomre trávnikára? Permakulturista. Anglický trávnik minie príliš veľa drahocennej vody. Musí byť extrémne hnojený. A potom extrémne kosený. Nič živé v ňom neprežije. Je to atak monokultúry na opeľovače. Správna je vidiecka púpavová lúčka. Ak sa stretnú dvaja takíto susedia, nastane peklo. Vedľa úhľadnej zelenej plochy trávnikár na bruchu ručnými nožnicami dostriháva okraj trávnika. Spoza plota sa na neho nevraživo díva metrová žihľava. Kvitne. Časom dozrejú semená. Ponad ňu prelietavajú púpavové padáčiky a radostne dopadajú na ukážkový trávnik. Čochvíľa ich pokropia zavlažovacie dýzy. Tu im bude dobre. Na druhej strane plota panuje chaos. Permakulturista to okomentuje tvrdením, že je to prírodný dizajn. On s prírodou nebojuje, snaží sa s ňou spolupracovať. „Aspoň tú žihľavu by si mohol spratať,“ kričí po ňom trávnikár. Žihľava zmizne. O pár dní si trávnikár na ležadle vychutnáva svoju trávnikovú katalógovú dokonalosť, keď odrazu pokrčí nos. Akosi mu to nevonia. Permakulturista začal sezónu výluhov. Vykvasená žihľava smrdí nekompromisne a všetko živé so zdravým čuchom odoženie preč. Dá sa potom radostne kosiť?

Odvetná akcia nedá na seba dlho čakať. Permakulturista si obzerá pás umierajúcich rastlín okolo plota. Áno, tušíte správne, trávnikár práve spravil demilitarizovanú zónu vedľa vlastného pozemku a totálnym herbicídom zastavil všetku burinu u suseda. To ešte netuší, že permakulturista plánuje zasadiť strom. Orech, obrovský orech, ktorý ho oberie o slnko a trávnik odrazu začne chradnúť. Orechové listy žiaden plot nezastaví... Kolízia týchto dvoch záhradníkov pripomína izraelsko-palestínsky konflikt. Víťazi v ňom nie sú, len porazení.

Kamienkári. Niektorí odborníci ich odmietajú zaradiť medzi záhradkárov. Je pravda, že viac času trávia v stavebninách, no svoju záhradu majú rovnako radi ako ostatné subkultúry. Ich prvá vývojová fáza najprv pokryla záhradu plastovou fóliou, ktorý potom zasypala štrkom a spokojne sa okolo seba obzerala. Zvyčajne sa ich pohľad končil na betónovom plote. Vtedy si uvedomili, že v záhrade niečo chýba. Tak tam doviezli ešte jeden obrovský kameň, ktorý sa nazýva solitér. Ak ich niekto upozorní, že v záhrade majú primálo zelene, odkážu ho na terasu pokrytú sýtym umelým trávnikom, ktorý sa utešene zelenal aj cez zimu.

Dnes už je niekoľko generácií pokračovateľov kamienkárov, väčšina už uznala, že fólia naozaj zabíja živú pôdu a vďaka zdraženiu stavebného materiálu s kamenivom v záhrade narábajú opatrnejšie. V diskusiách ich zvyčajne spoznáte, keď sa pýtajú, ako šikovne vyčistiť niekoľko ton bieleho štrku, ktorý im ozelenel a  ž nie je žiarivo biely. Prípadne, čo sa dá zasadiť do 30 centimetrov širokého záhona, ktorý je dlhý desať metrov. Z jednej strany je dvojmetrový plot a z druhej zas súvislá betónová dlažba. Vždy sa nájde niekto, kto im poradí vysypať to kamením. Oni však žiadajú niečo zelené.

Bezúdržbový záhradník. (Ide o majiteľa s predstavou záhrady, o ktorú sa netreba starať. Taká neexistuje. Ide o čosi podobné, ako keď alchymisti vyrábali kameň mudrcov.) Toto je najväčšie zlo. Človek bez záhradnej duše sa dostane k pozemku, ktorý je pre neho príťažou. Na neho už čaká svorka záhradných profesionálov, ktorá mu ochotne bezprácnu záhradu navrhne, zrealizuje a potom sa mu o ňu bude veľmi rada chodiť za poplatok starať.

Horšia je verzia bezúdržbového záhradníka bez finančných prostriedkov. Títo dovŕšia štrkové dielo kamienkára tým, že ho na záver vybetónujú. Plot potiahnu zelenou tenisovou textíliou, pred ktorú vysadia tuje a budú čakať, keď vyrastú. Niektorí odvážnejší si trúfnu aj na vyvýšený záhon, ideálne tiež betónový. Na záver si spokojne povedia, že to je už takmer ako v Demänovskej doline, teda v národnom parku.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.