Vianočné zvyky z minulosti boli otrasné! Na svätého Tomáša sa varila krvavá kapustnica z vnútorností a na svätú Luciu sa ženy stávali väzňami vlastného domu. Čo sa vlastne kedysi na Vianoce robilo podľa etnologičky a historičky Zory Mintalovej Zubercovej?
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
Etnologička Nádaská nám porozprávala, čím sa kedysi zdobili vianočné stromčeky Zdroj: ns
Ktorý bude môj milý?
Na svätého Ondreja liali mladé slobodné devy cez kľúčovú dierku roztavené olovo. Tvar, ktorý z toho vznikol, mal napovedať, aké remeslo ich budúci milý bude robiť. Zvykli aj triasť plotmi. Z ktorej strany zaštekal pes, z tej strany mal ich nastávajúci prísť.
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
Etnologička Katarína Nádaská porozprávala o tradíciách, ktoré sa robili na Luciu
Vydám sa - nevydám sa...
Na Barboru si slobodné devy nosili domov čerešňové vetvičky. Keď im do Štedrého dňa rozkvitli, bolo to dobré znamenie - nielen predpovedalo vydaj, ale aj bohatú úrodu a zdravie celej rodiny.
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
Etnologička Nádaská o starých tradíciách: Čo sa zvyklo robiť na Luciu?
Aby Lucia neučarovala
Deň svätej Lucie bol považovaný za najvýznamnejší stridží deň. Cesnakom chodili potierať stajne aj dobytok. Zvonce mali strigy odplašiť a ak v tento deň uvideli vonku dievky a ženy, menšími zvoncami ich zbili. Ženy mali totiž v tento deň prísny zákaz vychádzania!
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
TEASER: Ľudové zvyky našich predkov Štedrého dňa i večera. Dodržiavate z nich ešte niektoré?
Zakáľačka a posledné nákupy
Na svätého Tomáša sa konali zakáľačky, pričom z vnútorností sa varila krvavá kapustnica. Nechutné? V niektorých krajoch používali črevá prasaťa ako obal na slaninu, ktorá sa v ňom roztopila a používali ju ako pochúťku na chlebík. V tento deň bolo zakázané chodiť do hôr a lesov. A kto nerobil zakáľačku, utekal ešte na posledné nákupy na jarmoky.
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
Vidiecke Vianoce u Katky Koščovej: Aký má stromček?
Na stromček to, čo bolo
Viete, čím zdobili stromčeky kedysi? Jabĺčka, papierové reťaze, obrázky svätých a korálky z pátričiek, perníčky, kocky zemiakov v staniole. To všetko viselo na stromčekoch, ktoré boli buď v rohu miestnosti alebo zavesené na hrade na strope.
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
Chrumkavá PEČENÁ HUS: Super RECEPT, oblížete si prsty! Zdroj: NMH
Beznohé, dvojnohé a štvornohé
Tak sa hovorilo - na Vianoce beznohé, na prvý sviatok dvojnohé a na Štefana štvornohé. Preto sa počas Vianoc jedla výlučne ryba, na 1. sviatok vianočný kačka alebo hus a na Štefana už normálne mäso.
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
Vianočné ráno si bez nej nevieme predstaviť: Sladká VIANOČKA... Tá naša je ako od babičky! Zdroj: Canva NCpZ
Na Štefana zábava do rána
Už deň pred Štefanom si dievky chystali odev na zábavy. Ráno pred východom slnka sa išli umyť do studenej vody a muži a mládenci brodili kone v snehu. Už od rána chodili koledníci ale večer začali ozajstné zábavy, ktoré pokračovali až do rána.
