Na Štedrý deň sa nesmelo z domu nikomu nič požičiavať, aby sa z domu nevynieslo šťastie.

Do studne sa pridávalo trocha soli, aby v nej bola voda zdravá po celý rok. Voda na sviatky bola nanosená už od skorého rána Štedrého dňa.

Pod obrus sa pred štedrou večerou dávali mince aj obilie, aby bolo všetkého v budúcom roku dostatok.

Nohy stola sa zmotávali reťazou, ktorá mala symbolizovať súdržnosť rodiny.

K stolu sa sadalo v čo najnovších a najkrajších šatách.

Mohlo by vás zaujímať:

... Štedrý deň sa nazýva aj Vilija, Dohviezdny večer či Kračún.

Otec pred začiatkom večere spravil deťom na čelo medové krížiky.

Večera sa začínala modlitbou a jedením oplátky s medom a cesnakom.

V niektorých rodinách platilo, že sa od štedrovečerného stola nesmie vstávať.

V niektorých rodinách sa z každého jedla dávalo aj dobytku.

Tradičné jedlá štedrej večere

Vianočné jedlá sa od seba odlišovali od kraja ku kraju a od rodiny k rodine. Je to tak aj dnes.

Niekde sa začínalo oplátkami, inde zase pálenkou a až potom oplátkami. Ako ďalší nasledoval strúčik cesnaku. Potom vianočná polievka obvykle kapustnica, ale aj hrachová či fazuľová. Ako ďalšie sa zvykli podávať šúľance či pirohy alebo nejaké iné múčne jedlo. Potom sa podávala ryba so zemiakmi alebo zemiakovým šalátom. Po tomto všetkom ešte nasledovali koláče a na záver sa podávalo ešte ovocie. Najčastejšie sušené slivky, jablká, hrušky a oriešky.

Poznáte vianočné zvyky a tradície? Užite si čarovné sviatky

Plus TV

Stolový kalendár s lunárom pre všetkých záhradkárov práve mieri do predaja

LUNÁRNY KALENDÁR pre záhradkárov | 9. – 15. DECEMBER

Posledný tohtoročný Záhradkár špeciál je práve v predaji!

Výber pre vás