Právnik rieši PROBLÉM: Ako sa vysporiadať s dažďovou vodou tečúcou od SUSEDA?

Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo. Zrážková, ľudovo dažďová voda, je zákonom definovaná ako voda z povrchového odtoku, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd.

Pre vlastníkov nehnuteľností vo vzťahu k zrážkovej vode vyplýva, že zrážková voda zo striech a z odvodňovacích zariadení sa má prioritne zachytávať a zadržiavať na pozemku, a teda nechať vsiaknuť do pôdy. Samozrejme, zrážkovú vodu, ktorá spadne na váš pozemok, môžete zachytávať a následne používať na potreby vlastnej domácnosti, a to mnohými spôsobmi, od kadí na polievanie záhrady až po zavedenie dokonalého podzemného systému na zachytávanie zrážkovej vody. Momentálne je na trhu množstvo takýchto užitočných zariadení. Problémom v ostatnom období je prílišné zabetónovanie terénov, respektíve ich vyasfaltovanie, pokrytie zámkovou dlažbou a podobne, takzvané zapečaťovanie územia, pričom neželaným efektom takejto úpravy je znemožnenie prirodzeného vsakovania vody do pôdy. Druhou a častou alternatívou na odvodnenie pozemku od nadbytočnej zrážkovej vody je jej napojenie (zaústenie) do verejnej kanalizácie na základe dohody s príslušnou vodárenskou a kanalizačnou spoločnosťou. Ak tak spravíte bez povolenia, ide o konanie v rozpore so zákonom a hrozia vám sankcie.

Riešenie odtoku zrážok z nehnuteľnosti vám odporúčame nepodceňovať. Buďte však obozretní a odvádzanie zrážkovej vody riešte už v procese samotnej realizácie stavby a úpravy pozemku. Nezabudnite pritom, že úprava pozemku pre budúcu stavbu podlieha povoleniu stavebného úradu, keďže v zmysle stavebného zákona sa povolenie vyžaduje na také terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery. V tejto súvislosti sa v praxi možno stretnúť s prípadmi, keď jeden sused si zdvihne terén pozemku oproti druhému pozemku bez povolenia stavebného úradu v takom rozsahu, že zrážková voda potom prirodzene steká k susedovi a spôsobuje podmáčanie pozemku, prípadne domu. Ide o príklad klasického susedského sporu, v ktorom si jeden zo susedov neuvedomuje, respektíve mu to je jedno, že práve takouto činnosťou zasahuje a výrazne obmedzuje druhého suseda a znepríjemňuje mu užívanie jeho vlastníckeho práva. Navyše, často dochádza ku škodám na majetku. Nehovoriac o zhoršení susedských vzťahov.

Prispôsobiť riešenie odtoku zrážkovej vody treba podľa typu pôdy. Ak máte pozemok ílovitý alebo z inej málo priepustnej pôdy, dobre zvážte, ako sa budete zbavovať nadbytočných zrážok. Ak stav pôdy podceníte, voda sa pri silnom daždi do nej vôbec nemusí vstrebať, čo môže viesť až k tečeniu potôčikov na susedný pozemok či k zosuvu zeminy na susedovu nehnuteľnosť. V takomto prípade budete musieť spraviť potrebné opatrenia, aby k prípadnému zosuvu pôdy nedošlo. Napríklad postavením oporného múru či dostatočným spevnením plochy pozemku. Ak ste si kúpili pozemok a neviete, aký typ pôdy sa na ňom nachádza, odporúčame kontaktovať obec, ktorá má vedomosti o tom, aká je na jej území geológia a aké má daná obec na svojom území vsakovacie kapacity, alebo si dať vypracovať posudok od odborne spôsobilej osoby.

Občiansky zákonník tieto situácie rieši a ukladá vlastníkovi pozemku povinnosť zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, aby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnom ročnom období odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Občiansky zákonník tiež uvádza, že ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. A práve spory medzi susedmi ohľadom odvádzania zrážkovej vody patria medzi tie najtypickejšie. Vlastníci susediacich pozemkov si často neuvedomujú, že okrem práva vlastniť pozemok či stavbu majú aj povinnosti voči sebe navzájom v tom zmysle, že sa nesmú navzájom obťažovať. Naopak, sú povinní zdržať sa všetkého, čím by dochádzalo k zásahom na nerušený výkon vlastníckeho práva druhého suseda.

...v prípade, ak máte aj vy problém so svojím susedom a ústne sa neviete dohodnúť na spôsobe riešenia napríklad vášho podmáčaného pozemku vplyvom jeho stekajúcej vody z voľných rín, odporúčame písomne na to suseda upozorniť a vyzvať ho, aby rešpektoval zákon. Ak sa napriek tejto vašej snahe nezdrží vypúšťania vody a naďalej tak koná, môžete sa obrátiť na súd.

Aby ste v konaní boli úspešní, musíte správne zvoliť typ žaloby ako aj jej náležitosti, preto vám odporúčame poradiť sa s právnikom. Hoci podobné spory vyzerajú jednoducho a človek by si povedal, načo platiť právnikovi, keď si takúto vec dokážem vybaviť a žalobu napísať aj sám, opak je niekedy pravda. Pointa nespočíva v tom, čo sa na pozemku stalo, ale ako to nespokojný sused spíše do žaloby a čo žalobou žiada. Pri jednom type konania od suseda môžete žiadať len zdržanie presne určeného konania, nemôžete však žiadať, aby mu súd uložil povinnosť niečo vykonať. Pri inom type konania môžete žiadať od suseda aj nejakú jeho aktivitu, no súdu musíte preukázať, že vám hrozí vážna škoda. Nestačí len hrozba škody, ale musí ísť o vážnu škodu.

Nestačí ani len všeobecne uviesť, že výška škody sa zistí zo záverov znaleckého dokazovania, ale musíte tvrdiť existenciu hrozby vzniku vážnej škody už na začiatku. Existuje množstvo rozhodnutí súdov, ktorými zamietli žaloby iba pre tieto uvedené nedostatky. Aj keď sa takýto postup javí ako tvrdý či nespravodlivý, súd dnes už v civilnom konaní nezisťuje skutočný stav, čiže objektívnu pravdu, ale iba skutkový stav vyplývajúci z toho, čo mu strany sporu predložia, čím sa zvýrazňuje zodpovednosť strán za vedenie a výsledok súdneho konania. Jednoducho povedané, znamená to, že nestačí len mať pravdu, ale túto svoju pravdu musíte aj správnym spôsobom preukázať súdu.