Rozžiaria pochmúrnu záhradu: 8 najatraktívnejších drevín kvitnúcich v zime

Chladné zimné mesiace si ako svoje obdobie kvitnutia vybralo dokonca niekoľko drevín. Väčšina z nich sa dá pestovať nielen v záhradách, ale môžete si ich vysadiť aj do nádob. Patria medzi ne čoraz obľúbenejšie hamamely, jazmín nahý s dlhými prevísavými výhonkami, zimovec včasný s voskovitými, veľmi voňavými kvetmi, lykovec s ružovými kvetmi, ktoré tiež silno voňajú, a zopár ďalších. Pri pestovaní týchto drevín nesmiete zabudnúť na to, že v obmedzenom priestore črepníka ich korene vyžadujú dostatočnú zálievku aj počas zimy, pravdaže, len v dňoch, keď nemrzne. Privítajú aj občasné prihnojenie a po odkvitnutí ich môžete presadiť do čerstvého substrátu. V letných mesiacoch ich na balkóne umiestnite tak, aby neboli vystavené priamemu slnečnému žiareniu.

Kvitne voňavými kvetmi v žltých, oranžových alebo červených odtieňoch, ktoré vyrastajú vo zväzkoch. Aby sa mu darilo, potrebuje mierne kyslý substrát (vápnik neznáša) a počas celého roka dostatok vlahy. Neznáša ani tvarovanie a rez.

Väčšina predajcov ponúka dva druhy – paliesku málokvetú (Corylopsis pauciflora) a paliesku klasnatú (Corylopsis spicata). Sú to malé opadavé rozložité kríčky dorastajúce asi do výšky dva metre. Prvý druh má svetložlté zvončekovité kvety usporiadané po dvoch až troch do strapcov. Palieska klasnatá má tiež svetložlté kvety, ale strapce tvorí šesť až dvanásť kvetov, ktoré majú červené, hnedé alebo purpurové peľnice.

V našich podmienkach rozkvitajú najčastejšie vo februári. Vajcovité listy sú až 7 cm dlhé. V čase pučania majú bronzovú farbu, v lete jasnozelenú a v jeseni zlatožltú. Paliesky sú úplne mrazuvzdorné, ale pestované vo voľnej pôde dávajú prednosť teplejším chráneným polohám v polotieni. Pôda by mala byť humusová, výživná. Kríčky sa nemusia rezať, ak ich potrebujete tvarovať, urobte tak hneď po odkvitnutí.

Drobné biele, veľmi voňavé kvety sa na tomto vždyzelenom kríčku otvárajú v januári a v závislosti od počasia na ňom vydržia aj dva mesiace. Dorastá do výšky jedného metra, je mrazuvzdorný, ale pri veľmi nízkych teplotách okolo - 20 °C sa môžu poškodiť listy. Konáre stoja kolmo nahor a ich kôra je zelenkastá. Úzke kožovité listy sú tmavozelené a krásne lesklé, ich povrch je mierne zvlnený. Zrelé plody majú čiernu farbu.

Sarkokoku umiestnite na miesto, kde je aspoň niekoľko hodín denne slnko, toleruje však aj polotieň. Na jar sa odporúča rastlinu prihnojiť hnojivom s vyšším obsahom dusíka a draslíka. Polievajte ju len mierne a až vtedy, keď substrát vyschne. Znáša všetky druhy pôdy okrem vápenatej a nepriepustnej. Na jar odrežte poškodené a suché konáre, po odkvitnutí ju môžete tvarovať. Rozmnožiť sa dá semienkami, musia však prejsť obdobím chladu.

Túto drevinu si môžete v záhrade vysadiť ako solitér, ale jej krása vynikne aj v nádobe na balkóne či terase. Umiestnite ju na slnečné až polotienisté miesto. Na pôdu nemá špeciálne nároky, pri zalievaní však dávajte pozor, aby substrát nebol dlhodobo premokrený. Tento ker vo voľnej pôde dorastá do výšky dva až tri metre, no v črepníku býva menší. Takmer nevyžaduje rez, treba ho len občas presvetliť. Najvhodnejšie obdobie je hneď po odkvitnutí, aby rastlina na jar opäť kvitla.

Prvé kvety sa objavujú už v novembri, hlavné obdobie kvitnutia je však v januári a februári. Púčiky sú tmavoružové, kvety svetloružové a voňavé. Rastlina je krásna aj v jeseni, keď sa svetlozelené listy sfarbia dočervena a časom až dofialova. Skoro na jar kvitnú aj ďalšie druhy – Viburnum farreri a Viburnum tinus.

V teplejších rokoch rozkvitajú drobné žiarivožlté kvety na jazmíne nahom už v decembri. Aby ste sa z jeho kvetov mohli tešiť aj v ďalšej sezóne, po odkvitnutí ker zrežte. Konáriky môžu dorásť až do dĺžky troch metrov, preto je vhodné priväzovať ich k opore.

Tento vždyzelený ker je príbuzný lykovcu a pochádza z Číny. Dorastá do výšky jedného metra, niekedy aj viac, a kvitne na konci zimy. Kvety, ktoré výrazne voňajú, majú biele kališné rúrky a žlté cípy kalichov. Vytvárajú guľaté súkvetia, ktoré vyrastajú na koncoch holých konárov. Neskôr sa z nich vytvoria čierne plody. Červenohnedé konáriky sú veľmi pevné, ale ohybné, mäkké svetlozelené listy za horúceho počasia vädnú a môžu aj opadávať.

Rastlina sa dobre cíti na slnku, ale aj v tieni, vo vápenatom, priepustnom, na živiny bohatom substráte s primeraným množstvom vlahy. Je mrazuvzdorná, ale ak ju pestujete vo voľnej pôde v oblastiach so silnými mrazmi, potrebuje ochranu pred nízkymi teplotami. Rez väčšinou nie je potrebný.

Žiarivo žlté kvety usporiadané do veľmi dlhých súkvetí na vrchole sa na tomto vždyzelenom kre s nápadnými kožovitými listami môžu objaviť už v novembri, ale hlavné kvitnutie je od februára do apríla. Veľké pichľavé protistojné listy pripomínajú vzpriamenú papraď. S príchodom mrazivých dní sa ich zelená farba mení na žlto-červenú. Mahónia dorastá do výšky dva metre a staršie exempláre s dobre vyvinutými koreňmi, pestované vo voľnej pôde, prežijú aj krátkodobé obdobie sucha. Keď ju však pestujete v nádobe, musíte ju polievať pravidelne.

Rastlina dobre znáša silné mrazy aj rez. Vyhovuje jej polotienisté stanovište, nemá rada poludňajšie slnko. Substrát môže byť neutrálny alebo mierne kyslý. Medzi najkrajšie odrody patrí ‘Winter Sun’ so zaujímavou žltou kresbou na listoch. Zo žltých voňavých kvetov sa vytvoria pekné modré plody.

Rastlina pochádza z Ázie. V teplých oblastiach sa v záhrade môže pestovať celoročne, lebo znesie teploty do - 15 °C. V zime sa odporúča zakryť oblasť koreňov lístím. Najistejšie je však pestovať ju v nádobe a na zimu ju schovať napríklad do zimnej záhrady, kde je teplota okolo 8 °C. Rastlina je popínavá a kvety sa podobajú na jazmín a podobne aj voňajú. Na rozdiel od pravého jazmínu ostávajú menšie lesklé listy na rastline počas celého roka. Mladé listy sú na jar červené, dočervena sú sfarbené aj na jeseň. Kvety sú najčastejšie biele. Výhonky vyžadujú oporu, nemusia sa vôbec rezať, no najdlhšie môžete v lete skrátiť.

Rastlina dobre znáša aj radikálny rez. Pri pestovaní v črepníku sa odporúča každoročné presádzanie do kvalitného substrátu, do ktorého treba primiešať štrk a piesok na lepšie odvodnenie. Od marca do septembra ju každých desať dní môžete prihnojiť.