Tie naše najkrajšie! Spoznajte a pestujte TOP 10 odrôd SLOVENSKÝCH ruží

Ruža po zásluhe nesie meno nášho významného botanika. Je silná, popínavá, veľkokvetá, so zdravými, lesklými listami.

Tmavočervený puk rozkvitá do veľmi plného, ťažkého, tmavšie sfarbeného fialovočerveného kvetu so slabou vôňou. Rastlina podľa podmienok dorastá do dĺžky 150 až 250 cm, aj viac. Kvitne opakovane (remontuje) a tvorí aj šípky. (F. Chorvát, 1998)

Táto floribunda vytvára 80 až 100 cm vysoké kry. Listy sú stredne zelené, pololesklé, mladé majú bronzový okraj. Výhonky pokrývajú rôzne veľké ostne.

Puky sú guľovité, zašpicatené, tmavšej rumelkovej farby, kvety v súkvetiach po 8, výrazne rumelkovo červené, so slabou až žiadnou vôňou. (F. Glváč, 2005)

Polyantka s višňovočervenočiernymi malými pukmi, z ktorých sa otvárajú višňovočervené poloplné kvety so zamatovým odtieňom. Majú priemer 2,5 až 3,5 cm a slabú vôňu, lupene sa časom vlnia.

Kvety sú v bohatých súkvetiach po 15 až 25 kvietkov, kvitnú veľmi dlho. Ker je husto rozkonárený, 35 až 45 cm vysoký, široko rozložitý, staršie exempláre nadobúdajú pokryvný charakter.

Mladé výhonky majú bronzový odtieň. Odroda je odolná proti chladu aj hubovým chorobám. (S. Györy, 2010)

Veľkokvetá záhonová ruža stredného vzrastu (80 až 100 cm) s tmavozelenými pololesklými listami, štíhlymi, vajcovitými pukmi a výrazne sírovožltými, pomerne veľkými, stredne plnými kvetmi.

Lupienky majú niekedy karmínovo sfarbený okraj. Kvitne opakovane a tvorí veľké guľaté šípky. Názov ruže je zložený zo slov Chorvátová Elena, čiže z mena šľachtiteľovej manželky. (F. Chorvát, 1974)

Asi najznámejšia šľachtiteľova ruža. Je veľkokvetá, dlhý ružový puk rozkvitá do pomerne veľkého, poloplného, striebristo ružového kvetu. Kvitne opakovane. Nazvaná je po historickom pomenovaní Bratislavy. (F. Chorvát, 1965)

Vzrastom stredne veľká, rozložitá floribunda husto olistená stredne zelenými pololesklými listami. Červené guľaté puky rozkvitajú do úhľadných guľovitých poloplných kvetov s nevšednou hnedočervenou farbou, ktoré majú jemnú vôňu.

Kvitne opakovane počas celého roku v súkvetiach po 6 až 10 kvetov. Nesie meno osady pri Trenčíne, kde táborilo v roku 179 rímske vojsko. (F. Chorvát, 1974)

Stredne vysoká floribunda rastúca v tvare hustého kríčka s tmavozelenými pololesklými listami. Ostne sa vyskytujú najmä na báze výhonkov. V čase kvitnutia je pravidelne pokrytá stredne veľkými poloplnými kvetmi sýtočervenej farby, ktoré sú na rube svetlejšie, často s bielym pásikom v strede, báza lupienkov je biela.

Kvety sú usporiadané po 10 až 20 v súkvetí. Kvitne opakovane a tvorí vajcovité šípky. (F. Chorvát, 1969)

Pomerne silno rastúca popínavá ruža so zdravými svetlozelenými špicatými listami. Malé guľaté levanduľovoružové puky rozkvitajú do menších levanduľovo sfarbených pompónikovitých kvetov so slabou vôňou.

Súkvetia pod váhou kvetov prevísajú, neskôr ker zdobia drobné, guľaté, červenooranžové šípky. Kvitne veľmi bohato na začiatku leta. Ruža je pomenovaná podľa dvojkomínového kataraktného parníka Dunajplavby (šľachtiteľ S. Györy je bývalý lodník, 2006).

Podľa podmienok stredne až silno rastúca sadová ruža (2,5 až 3 m). Mladé listy sú bronzovočervené, neskôr stredne zelené, matné, menšie. Tmavoružové puky s červeným odtieňom sú stredne veľké, kužeľovité, kvety sú prevísajúce, 10 až 12 cm veľké, plné, oranžovočervené, s jemnou korenistou vôňou.

Odroda kvitne opakovane, dobre odoláva mrazom aj hubovým chorobám. Pescan je názov Piešťan z roku 1113. (S. Györy, 2011)

Sadová alebo popínavá ruža, ktorú vo svojom katalógu uvádzal J. Böhm z Blatnej. Podľa všetkého pochádza z rozária grófky Chotekovej, ktorá ju získala od R. Geschwinda. Jej pôvod je teda podobne sporný ako pri ‘Rotkäppchen’.

V literatúre sa uvádza ako kríženec s ružou prériovou (Rosa setigera), teda ako setigera hybrid, po ktorej zrejme zdedila dobrú odolnosť proti chladu. Ruža má silný, trochu voľnejší vzrast (200 až 400 cm).

Kvety sú veľké a veľmi plné, na stopke ovísajú, sú sýtoružovej farby, s okrajmi vyhnutými von. Silno, ale príjemne voňajú. Ruža za dobrých podmienok niekedy remontuje. (R. Geschwind, spred r. 1910)