To pravé pre jesenné záhony! Pestujte žiarivé RUDBEKIE, ktoré kvitnú až do mrazov

Pestovať rudbekie môžete kdekoľvek si zmyslíte. Treba len dbať na výšku, ktorú rastliny počas sezóny nadobúdajú. Napríklad rudbekia strapatá (Rudbeckia laciniata) narastie aj do výšky 2,5 m. Naproti tomu Rudbeckia fulgida dosahuje výšku 0,5 až 1,0 m. Tak či onak, tieto jesenné krásky pochádzajú zo Severnej Ameriky. V rode sa nachádzajú trvalky aj letničky. Sú to veľmi životaschopné kvety so skromnými nárokmi na stanovište.

Rudbekie sú vhodné do záhonov, do skupín trvaliek, ale aj ako solitéry. Zužitkujete ich aj ako kvety na rez. Vysadené na okraji záhona blízko plota chránia ostatné spoločníčky pred prachom napríklad z ulice. A pre svoju výšku sú aj dobrou kulisou pred pohľadmi susedov. Výrazné čiernohnedé terče sa dajú po odkvitnutí zrezať a použiť na aranžovanie.

Vyžadujú si skôr ľahšie piesočnato-hlinité pôdy. Veľmi pekné kvety prinášajú na pôde s dostatkom vlahy a živín, ktoré im zaistí napríklad dobre vyzretý kompost. Pri výsadbe treba zvážiť výber stanovišťa. Vysoké druhy je lepšie umiestniť k opore, napríklad k plotu, aby sa „nezvalili” na zem.

Rudbekie sú vhodné aj na pestovanie na balkóne či terase. Vysievajú sa už v marci do pareniska alebo do zakoreňovačov. Prvé rastlinky sa obvykle objavia už po týždni. Na záhon sa vysádzajú až v polovici mája. Na dobrý rast potrebujú humóznu, mierne kyslú až slabo zásaditú pôdu a slnečné stanovište. Aby dobre zakorenili, po výsadbe ich treba polievať.

Napriek starostlivosti sa môže stať, že niektoré odrody rudbekie nekvitnú. Vytvoria len mohutný koreňový systém, stonky s veľkým množstvom listov a rozkvitnú až v nasledujúcom roku. Kvitnú od leta až do neskorej jesene, dokonca ich nepoškodí ani slabý mráz.

Trváce druhy ako sú R. laciniata, R. fulgida, R. nitida, R. hirta bez problémov prezimujú na stanovišti. Nepotrebujú ani doplnkovú ochranu koreňov pred mrazmi. 

Rozmnožovať sa dajú vegetatívne na jeseň, delením trsov po odkvitnutí. Tento spôsob je rýchly a praktický s vysokou úspešnosťou pretože ich korene nesiahajú príliš hlboko, ale za to ich je veľa rozložených plytšie.

Technika delenia je veľmi jednoduchá. Rastlinu treba opatrne podobrať vidlami alebo rýľom tak, aby sa uvoľnila. Potom ju treba nadvihnúť a zbaviť nadmerného množstva zeminy. Na založenie nového porastu oddeľte od materskej rastliny len okrajové trsy, ktoré ešte nezdrevnateli. Tie sú najperspektívnejšie.

Rudbeckia fulgida je nižšia trvalka s pravidelne rozkonárenou stonkou s chĺpkatými listami a žltými kvetmi s výrazným terčom hnedej farby. Vyžaduje si dostatočne vlhkú e výživnú pôdu na slnečnom stanovišti. Dá sa rozmnožovať výsevom aj delením materských rastlín.

Rudbekia strapatá (R. laciniata) dorastá aj do výšky dvoch metrov. Sú pre ňu typické pevné holé stonky s lesklými bledo zelenými listami. Pestujú sa najmä odrody s plnými kvetmi. Tento druh veľmi odnožuje a tak šíri do svojho okolia. Je vhodná na rez kvetov do vázy.

Rudbeckia nitida ako pôvodný druh sa v našich záhradách nevyskytuje. Pestované sú najmä jej odrody. Vo vzhľade je veľmi podobná rudbekii strapatej, ale terč uprostred kvetu je bledší a kvet je jednoduchý.

Rudbeckia hirta je z týchto druhov najnižšia. Dorastá do výšky iba 70 cm. Dá sa dopestovať zo semien z neskoršej jarnej sejby v apríli až máji. Semená treba siať len plytko a zakryť tenkou vrstvou substrátu, ktorý treba udržiavať stále vlhký. Je vhodná na rez do vázy ako aj do skupinových výsadieb. Pre svoju nenáročnosť si našla miesto aj v záhonoch na dedinách, na chalupách.