Kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria) – v podstate bežná, ale stále tak trochu nedocenená trvalka sa kedysi pestovala najmä v okolí talianskeho mesta Nepete, odkiaľ pochádza aj jeho latinský názov. Prirodzene sa vyskytuje aj u nás v teplejších oblastiach. Naši predkovia ju pestovali na odplašenie hadov či iných nepríjemných živočíchov. Doteraz sa rastlina odporúča na odpudenie kliešťov.
Často sa pestuje kocúrnik Mussiniho (N. racemosa) a kríženec N. racemosa a N. nepetella kocúrnik záhradný (N. x faassenii). Príjemne citrónovo vonia Nepeta cataria var. citiodora. Kvietky rozkvitajú postupne od mája až do mrazov. V závislosti od odrody sú biele, ružové, modré či fialové. Listy kocúrnika sa trochu podobajú medovke alebo mäte. Výrazná je však ich aróma jemne pripomínajúca škoricu.
Čo potrebuje?
Kocúrniku sa najviac darí na slnečnom stanovišti a v priepustnej pôde, čo ho predurčuje na odolanie súčasným podmienkam otepľujúcej sa klímy. Rastie bujne, na čo treba myslieť pri vysádzaní. Jednotlivým rastlinám pokojne doprajte rozstup až 30 cm. Odkvitnuté kvety môžete zrezať už na jeseň. Ak tak neurobíte, na jar pokojne zostrihajte celý trs – nové výhonky rastú naozaj rýchlo. Rastlina sa na jar veľmi jednoducho rozmnožuje delením trsov. Mladé kocúrniky však môžete vypestovať aj zo semien. Sejte ich do pareniska v marci. Vyklíčia približne o 14 až 21 dní.
Aby neprestal kvitnúť
Najčastejšie sa v záhradných centrách stretnete s kocúrnikom Mussiniho a kocúrnikom záhradným. Sú obľúbené najmä pre dĺžku kvitnutia. Po odkvitnutí prvých kvietkov rastlinu zrežte. Zakvitne zase a kvety vydržia naozaj až do neskorej jesene. Kocúrniky sú medonosné, preto okolo nich takmer celú sezónu poletujú včely. Neodporúčame ich tak vysádzať priamo k terase či inému miestu určenému na odpočinok v záhrade.
Pokračovanie článku na ďalšej strane...>>>
