Niečo z histórie
V minulosti chodievali chlapci alebo muži na vŕbové prútiky, z ktorých na Smrtnú nedeľu plietli korbáče. Najčastejšie na to použili 8, 12 alebo 24 prútikov, ktoré splietali dohromady. Ich dĺžka bola rôzna, zvyčajne však nepresiahla dva metre.
Samozrejme, čím viac prútov použili, tým mal korbáč väčšiu cenu. V niektorých krajoch do nich mládenci vpletali i stužky, inde im ich viazali dievčatá ako odmenu za vyšibanie.
Na pletenie korbáčov je najvhodnejšia vŕba biela, ktorá rastie pozdĺž vodných tokov. Môže sa použiť prútie aj z inej vŕby, ale neodporúča sa použiť prútie z vŕby smútočnej, ktoré je príliš mäkké a po uschnutí veľmi krehké.
Najvhodnejšia doba na rezanie prútia je od konca novembra do konca februára.
Niektorí vynachádzaví mládenci máčali vŕbové prúty vo vode, a tak korbáč dievčatá viac štípal. Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily.
- Regionálne zvyky
- Obyčaje na Slovensku sa odlišovali i podľa regiónov. Na západnom Slovensku muži viac šibali korbáčom, naopak, na východnom si ženy užili viac vody. Stredné Slovensko sa vyznačovalo oboma zvykmi.
