Viete, prečo listy na jeseň menia farbu?

Hoci je celý mechanizmus zmeny farby listov, ich opadávania a vstupu stromov do obdobia vegetačného pokoja relatívne zložitý kolobeh rôznych chemických reakcií, zjednodušene ho môžeme opísať nasledovne:

Látky, ktoré sa v listoch počas vegetácie prostredníctvom fotosyntézy nahromadili, teraz prechádzajú do konárov, kmeňa a koreňov, kde budú tvoriť zásobné látky na úspešné prečkanie chladného obdobia až do jari, keď budú môcť nové listy opäť vypučať.

Bez fotosyntézy, vody a ostatných látok sa zelené farbivo – chlorofyl–, ktoré počas vegetácie prekrývalo všetky ostatné farbivá postupne rozkladá. Listy tak strácajú svoju typickú zelenú farbu a do popredia sa dostáva dovtedy zrakom neviditeľná žltá, oranžová, červená či hnedá. Hovoríme teda napríklad o xantofyloch, antokyánoch, karoténoch či flavónoch, ktoré začínajú prevládať nad chlorofylom.

Pretože obsah jednotlivých farbív sa u rôznych druhov drevín líši, aj ich jesenné sfarbenie listov je jedinečné. Pri pohľade na zalesnené kopce preto na jeseň ľahko určíte, ktoré druhy drevín v danom lesnom poraste prevládajú.

Podľa jesennej farby listov si ľahko nakombinujete aj výsadbu okrasných drevín v záhrade. Správnym výberom si zabezpečíte neopísateľnú hru farieb až do prvého snehu.

- Hnedé, hrdzavohnedé, červenkasté až oranžové listy má buk a dub, pričom na duboch vydržia o niečo dlhšie.

- Výrazne červenú ponúka čerešňa vtáčia, ktorá je tak vo voľnej krajine skutočne neprehliadnuteľná, ale aj kalina obyčajná, bršlen a jarabina vtáčia. Až do purpurovočervena sa sfarbujú listy svíbu krvavého.

- Všemožné odtiene žltej ponúkajú javory, breza, lipa, hrab obyčajný.

- A hoci sú ihličnany prevažne vždyzelené stromy, aj medzi nimi je zástupca, ktorý na jeseň vymení zelené ihličie za žlté – smrekovec opadavý.

To, že listy na jeseň zo stromov opadnú, je prírodou veľmi šikovne vymyslený ochranný mechanizmus. Predstavte si, že by sa z listov vyparovala voda rovnakým tempom ako v lete aj počas zimy, teda v čase, keď je pôda primrznutá alebo v oblasti koreňov dokonca celkom zamrznutá. Stromy by nedokázali vykompenzovať tak vysokú stratu vody prijatím novej z pôdy a postupne by vysychali.

Prečo potom, ale, neopadavé ihličnany prežijú zimu bez strát? Ich vyparovanie prostredníctvom ihlíc, ktoré sú chránené voskovou vrstvičkou nie je také intenzívne. Vodu strácajú oveľa pomalšie a v menšom množstve.

Čím chladnejšia, ale nie mrazivá a zároveň slnečnejšia jeseň nám je dopriata, tým majú listy viac času vyfarbiť sa a na stromoch zotrvať čo najdlhšie. Dážď, silný vietor a mráz celý proces opadávania urýchľuje. Listy veľmi skoro usychajú a vplyvom silnejšieho mrazu často opadávajú ešte za zelena tak, ako je to prirodzené napríklad pre jaseň štíhly alebo zob vtáčí.