Záhradkár

Jej vytvorením môžeme napodobiť vápencové pohorie alebo kyslé prostredie veľhôr. Kombinovať kyslé a zásadité prostredie v jednej skalke je pomerne náročná úloha a väčšinou sa ani neodporúča, lebo pôsobí nejednotne a je náročné na starostlivosť.

Úzko spätý je s výberom rastlinných druhov. Svetlý vápenec, dolomit alebo travertín pokrytý riasami, machom alebo lišajníkmi vytvára vhodné prostredie pre vápnomilné druhy. Kamene zo žuly, ruly, pieskovca alebo kremičitých zlepencov tvoria skalku kyslomilných rastlín. Tmavý bazalt a čadič je vhodný pre vápnomilné druhy, ale nič nebráni lokálne vysadiť aj kyslomilné rastliny. Musíte im však prispôsobiť substrát pozostávajúci z vrchoviskovej rašeliny, kyslej zeminy a piesku. Vápnomilným skalničkám vyhovuje substrát z karbonátového štrkopiesku zmiešaného so slatinnou rašelinou.

Kamene v skalke pokladajte do pôdy plochou stranou, lebo horizontálne pôsobia neprirodzene a nezvyčajne. Vyvarujte sa najmä ohradenia skalky tehlami, fľašami alebo pohármi. V susedstve skalky je najprirodzenejší trávnik. Nepatria do nej rôzne sochárske výtvory, najmä trpaslíci, slimáky alebo anjeli. Potôčik alebo osvetlenie ju oživí a skrášli.

Začiatočník bez skúseností by mal začať pestovať nenáročné domáce druhy. Mnohým záhradkárom široký sortiment takýchto skalničiek úplne postačí. Patria k nim rožec plstnatý, prvosienka holá, nevädza horská, poniklec jarný, plešivec dvojdomý, hlaváčik jarný, plesnivec alpínsky, dúška materina, fialka voňavá, zvonček karpatský, skalnica horská, soldanelka karpatská a veľa ďalších druhov. Podľa lokálnych podmienok v skalke pamätajte na správne umiestnenie tieňomilných, suchomilných, vlhkomilných druhov a skalničiek vyžadujúcich slnečné stanovište. Ak hlaváčik, plešivec, zvonček, kosatec, plesnivec a poniklec umiestnite do tieňa, nebudú kvitnúť a čoskoro vyhynú. Dôležitý faktor je aj schopnosť skalničiek rozmnožovať sa, najmä poplazmi a podzemkami. Napríklad zimozeleň menšia, konvalinka voňavá, nevädza horská alebo rožec plstnatý sú schopné v priebehu niekoľkých rokov úplne zaplniť celú skalku.

Veľký význam pri výsadbe má aj pôdna reakcia a zrnitosť pôdy. Mnohé rody skalničiek majú vápnomilné aj kyslomilné druhy – pochybok švajčiarsky je vápnomilný, ale pochybok mäsový je kyslomilný. Podobne je to aj so zvončekom alpínskym a bradatým, klinčekom sivým a ľadovcovým, prvosienkou holou a najmenšou, rododendronom chlpatým a hrdzavým. Pieskomilné sú najmä klinček neskorý, plešivec dvojdomý, snežienka jarná, scila dvojlistá, láskavec chvostnatý a limonka zohnutá.

<strong><a href="https://www.pluska.sk/izahradkar/okrasna-zahrada/zahony/10-najkrajsich-skalniciek.html">Pozrite si 10 tipov na najkrajšie skalničky</a></strong>

Pestovanie na prostredie náročných a cudzokrajných skalničiek vyžaduje isté skúsenosti. Treba im vytvoriť špeciálny substrát a vybrať správne miesto. Väčšinu náročných druhov pestujte na východnej strane skalky, a to aj vtedy, keď bežne v prírode rastú na južných svahoch. Najmä v nížinách im totiž škodí prudké poludňajšie slnko a suchý vzduch. Z náročných skalničiek sú známe najmä zvonček alpínsky, klinček ľadovcový a horec čínsky.

Zo skalky nezabudnite neustále odstraňovať burinu a premnožené druhy skalničiek. Porasty nehnojte ani nevápnite. Chúlostivé na silné mrazy môžete na zimu zakryť lístím, rašelinou alebo fóliou. Ak však fóliu použijete lokálne len nad porastom čemeríc, v zime rýchlejšie rozkvitnú. Odumreté druhy nahraďte novými rastlinami. Dbajtee najmä na to, aby na skalke celý rok niečo kvitlo. Striedajte vankúšovité druhy s trsovito rastúcimi.

Vyberte si správne kamene a rastliny do skalky

Výber pre vás