Záhrada bez architekta? Dá sa to! Ivana KONEČNÁ STANCLOVÁ si doma vytvorila hotový raj, FOTO

Presťahovali sme sa z paneláka do zástavby rodinných domov, kde nás čakala len zhutnená ílovitá pôda po bagroch, plná kameňov a pozemok obkolesený betónovým plotom. Začala som sa zoznamovať s pôdou a burinou. Tej bolo neúrekom, a tak sme veľa trhali a jeden celý rok sme sa pozerali iba na ňu, keďže nám po zabývaní neostávali peniaze nazvyš. A tak musela záhrada počkať. Na jar v roku 2022 však konečne prišla na rad.

Veľmi sme túžili nemať konečne zablatené topánky a špinavé okná od nafúkanej hliny. A tak sme takmer na celom pozemku vysiali trávnik. To však nebolo správne, ako sa neskôr ukázalo. Ale človek sa učí na vlastných chybách. V tom čase mi prišiel do života online záhradnícky kurz a tým sa to celé začalo. Absolútne som prepadla záhradníckej vášni a začala som milovať každú rastlinku, každý strom a dokonca aj hmyz, ktorého som sa predtým vždy bála. Naučila som sa všetko, čo som potrebovala vedieť o záhrade, ktorá nie je iba o trávniku, ale je plná života, premenlivosti, krásy a ohľaduplná k životnému prostrediu. V tomto bode som začala z plochy trávnika uberať a nezastavila som sa až dodnes. Odstraňovať trávu z ílovitej pôdy je riadna „makačka“. Postupne sme začali budovať jeden trvalkový záhon za druhým, sadiť stromy. Naša záhrada je pomerne malá, ale máme v nej už 12 stromov. Stromy sú v záhrade nenahraditeľné. Poskytujú tieň, niektoré aj plody, sú krásne, premenlivé a dodajú záhrade ďalší rozmer. Do stromov som sa zamilovala a ak by som mala priestor, sadím ďalšie. V našej záhrade nájdete hlohy, javory, brezy, lipu, muchovníky aj okrasnú jabloň ‘Evereste’, na plodoch ktorej si celú zimu pochutnávajú drozdy.

V roku 2022 som si zaobstarala prvý vyvýšený záhon a prvýkrát som skúsila vypestovať vlastnú zeleninu a ovocie. Tak ma to nadchlo, že nasledujúci rok pribudli ďalšie tri a tento rok aj posledný. Rôznorodej zeleniny nie je nikdy dosť. Pestujem mrkvu, hrach, kôpor, pažítku, cibuľu, petržlen, reďkovky, rukolu, bazalku, rajčiaky, uhorky, papriku, tekvice. Taktiež jahody, maliny, figovník a muchovníky.

Našu záhradu budujeme svojpomocne z lacných materiálov, hoci trvalky a stromy sú na začiatku naozaj veľká investícia. Tento rok už však žnem úrodu, pretože niektoré trvalky sa úspešne vysemeňujú a mám tak nové rastlinky úplne zadarmo. Takýmto spôsobom som získala železníky, šalvie, kocúrniky, orlíčky, kavyľ, centranty a iné.

Po nociach rada študujem záhradnícke témy a taktiež čítam záhradnícke publikácie. Učím sa o jednotlivých trvalkách, ich výške, období kvitnutia a o podmienkach, ktoré vyžadujú. Podľa toho ďalej vyberám rôzne druhy na rôzne stanovištia, ktoré mám v záhrade. Do záhonov nepoužívam geotextíliu, ktorá bráni rozrastaniu trvaliek, a pôda pod ňou chradne. Jednou z vecí, ktoré sa mi nepáčia, sú betónové ploty, ktorý tu máme aj my. Na jednej strane je dobrý z pohľadu súkromia, ale vizuálne je to katastrofa. Preto som vysadila rôzne popínavky ako pavinič trojlaločný, akébia, zemolez, ktoré postupne z nevzhľadnej betónovej šede robia zelenú stenu.

Trvalkové záhony u nás nie sú oddelené žiadnymi plastovými, betónovými, oceľovými oddeľovačmi. Jednak sú to financie navyše a ja rada rozširujem záhony, lebo trvaliek nie je dosť. Na oddeľovanie používam rýľ v tvare polmesiaca. Raz za čas s ním prejdem okraje záhonov a vyzerajú pekne. Trvalky robia dojem celoročne. Na jar sa teším na kvitnúce kocúrniky, brunery a orlíčky. V lete sa kochám kvitnúcimi jarmankami, centrantami, železníkmi a echinaceami. Na jeseň kvitnú veternice, rozchodníky a astry. V zime zoschnuté súkvetia svojou štruktúrou stále majú čo povedať. Skoro na jar ich zrežem a už vykúkam jarné cibuľoviny, ktoré sa derú von, a celý kolobeh sa začína odznova.