Hitom sú záhrady, ktoré potešia nielen oko, ale aj chuťové poháriky: Vytvorte si ju takú aj vy

Ako jednoduchý príklad poslúži muchovník, ktorý má výborné sladké plody pripomínajúce čučoriedku, úžitok z neho má aj vtáctvo. Je to zároveň mimoriadne estetický ker, ktorý vás na jar poteší bielymi kvetmi, v lete zelenými listami, ktoré na jeseň sfarbí dočervena a v zime v prípade viackmenného tvaru vyniknú jeho konáre. V pred­záhradke tak môže pôsobiť ako krásny solitér.

Moderná prírodná záhrada toho ponúka viac ako strohé monokultúrne výsadby jedného druhu. Skúste k výsadbe nízkych okrasných krov, napríklad v blízkosti chodníka do domu, vysadiť egreš alebo ríbezľu a v sezóne si pri príchode domov môžete vždy zobnúť ich sladké plody. Môžete tak prepájať a striedať skupinky krov s jedlými a nejedlými plodmi. Vysaďte si napríklad jedlé zemolezy kamčatské, josty, arónie, drienky, figu, meruzalku, hlošinu okoličnatú či krovitú višňu a morušu. Siahnite po stromčekových/kmienkových odrodách drobného ovocia, tie dodajú záhrade dynamiku a pekne vyniknú i ako solitéry v trvalkovom záhone.

Naučte sa chápať trvalkový záhon ako plochu s okrasnou funkciou, ktorá zároveň môže ponúkať úžitok pre človeka v podobe liečivých rastlín. Veľká časť (i v záhradkárstvach bežne dostupných) trvaliek má liečivé vlastnosti. Ak chcete vyskúšať ich liečivú silu, kupujte najmä základné druhy (nie odrody). Šľachtením sa totiž ich liečivé vlastnosti strácajú alebo slabnú. Kvôli liečivým účinkom siahnite teda radšej napríklad po rebríčku obyčajnom ako po rebríčku obyčajnom ‘Red Velvet’.

Okrem klasických kuchynských bylín (pamajorán, saturejka, rozmarín, yzop, šalvia, mäta, medovka) môžete na záhon vysadiť aj okrasné a zároveň liečivé/jedlé trvalky ako alchemilky, slezy, topoľovky, pakosty, ľaliovky, hluchavky, monardy, kostihoje, rebríčky, pivonky... Dominantné kvetinové záhony umiestňujte na frekventované alebo viditeľné miesta – je to pýcha záhrady, na ktorú sa chcete pozerať. Ak chcete mať s takýmto záhonom čo najmenej práce, vyberajte trvalky, ktoré v záhone zostanú roky, a vyhnite sa letničkám. Letničky pôsobia iba jedno vegetačné obdobie, niektoré sa môžu vysemeniť, no plný zapojený záhon docielite najmä správnym výberom dlhovekých trvaliek. Sú to najmä ľaliovky, pivonky, bergénie, zimozeleň, orlíčky, funkie, pakosty, kosatce, rodgerzie či trávy ozdobnica čínska a proso prútnaté.

Zeleninovú záhradu by ste nemali chápať ako niečo, čo má byť skryté niekde v zadnej časti záhrady. Zelenina v sezóne potrebuje viac starostlivosti ako akékoľvek iné rastliny. Je to teda priestor, do ktorého budete pravidelne a často vstupovať. Či už kvôli práci na hriadkach, alebo kvôli zberu úrody. Zeleninu a bylinky by ste mali umiestňovať ideálne v blízkosti kuchyne alebo tak, aby ste ich mali poruke, keď si potrebujete odtrhnúť čerstvú mätu – aby ste nemuseli prebehnúť celou záhradou. Premýšľajte prakticky.

Sú zväčša vysoké 30 až 60 cm a sú vhodné do ťažkých, neúrodných pôd na okamžitú úrodu bez vylepšovania kvality pôvodnej pôdy. Takéto záhony si vyplníte podľa predstáv. Ak máte kvalitnú pôdu z výkopu, neodvážajte ju, použijete ju ako výplň. Takisto na dno záhonu uložíte takmer všetok organický „odpad“ zo záhrady. V týchto záhonoch dokážete lepšie regulovať výskyt škodcov, niektorí záhradkári ich preferujú pre jednoduchšie obrábanie. Nevýhodou je, že rýchlejšie vysychajú, sú finančne náročnejšie na výrobu, nie sú vhodné pre každú plodinu pre prácu s rýľom a pôdu musíte po čase dosýpať. Ideálnym materiálom na stavbu záhonov je kvalitné tvrdé drevo. Betón alebo corten sú síce dizajnové, no pôda v nich oveľa rýchlejšie vyschne. Výšku záhonov si môžete prispôsobiť, farba dreva môže ladiť s okolitými prvkami či, naopak, vytŕčať (pokojne použité tmavosivú či dokonca modrú). Buďte kreatívni a vytvorte si peknú dominantu záhrady.

Ďalším typom sú záhony priamo v rovine okolitého terénu s jasným vymedzením pomocou chodníka (ten môže byť tehlový, mlatový...). Sú finančne nenáročné, so zeminou môžete ľubovoľne pracovať a vytvoriť hriadku, ktorá bude nižšia ako okolie a bude zadržiavať viac vody, alebo si vytvoríte terénny val (takzvaná nemecká kopa). Tento typ sa jednoduchšie nastiela (ideálne slamou vo vrstve 20 cm alebo štiepkou vo vrstve 5 cm). Nástielka zabraňuje odparovaniu vody a zároveň potláča rast buriny. Pozor však, ak máte v záhrade premnožené slizniaky, tie nástielku doslova milujú. Opticky takéto hriadky zaberajú menej priestoru a nezmenšujú tak záhradu. Nevýhodou je, že sú lepšie prístupné pre každého „záhradníka“ (slizniaky, krt, pes...), a ak máte nekvalitnú, menej úrodnú pôdu, najskôr musíte popracovať na jej zúrodnení. Aj takýto typ však môže mať v záhrade estetický prínos. Môžete jednoduchšie meniť orientáciu, tvar či počet hriadok a byť tak každú sezónu tvorivejší. Skúste tento priestor ozvláštniť a pre popínavú zeleninu vytvoriť vysoké típí konštrukcie napríklad zo starých konárov alebo umiestnite k nízkej zelenine veľkú zaujímavú misu s vodou, ktorá bude okrem svojej okrasnej funkcie slúžiť aj ako vtáčie a hmyzie napájadlo.

Nebuďte otrokom záhrady, ale jej súčasťou. Presne tak, ako sú jej súčasťou aj nežiaduce rastliny. Záhrada bez buriny znamená ustavičné okopávanie alebo používanie chémie. Skúste neaplikovať chémiu do priestoru, ktorý vás živí a ktorý potrebujete na existenciu. Chémia do prírodných záhrad nepatrí ani v malých dávkach. Mnohokrát si prírodný postrek môžete vyrobiť aj zo spomínaných burín. Ak sa niečomu v záhrade nedarí, jednoducho to nepestujte a odpozorujte, ktoré rastliny sú vitálne aj bez použitia chémie. To sú tie správne rastliny pre vašu záhradu.

Vyberajte si také stromy, ktorým sa v danej oblasti darí. Môžete sa porozhliadnuť po okolí, spýtať sa susedov... Ak zo záhrady chcete vyťažiť maximum, siahnite po ovocných stromoch. Každý strom má v podstate aj okrasnú funkciu. V lete dominuje zelená koruna vrhajúca príjemný tieň. V zime „kostra“, ktorá prepúšťa slnko pripomínajúc, že všetok život sa preniesol do pôdy. Pri vysádzaní vždy berte do úvahy priemer koruny dospelého stromu. Zvoľte jablone, slivky, čerešne, višne, hrušky, z menej známych môžete siahnuť po mandli, oskoruši, mišpuli, ringlote, hurmikaki, nashi hruške či asimíne trojlaločnej. Do menších záhrad môžete zasadiť subtílnejšie stĺpovité stromy ako jablone, hrušky či slivky.

Iným pekným príkladom prepojenia okrasnej funkcie s úžitkovou sú konštrukcie s popínavkami. Drevené alebo dizajnové kovové stĺpiky prepojíte vinohradníckym drôtom a získate konštrukciu, ktorú môžete umiestňovať k plotom a prekryť ňou napríklad susedov betónový plot. Môžete meniť výšku konštrukcie aj počet stĺpikov. Ak ku konštrukcii vysadíte napríklad vždyzelený zemolez Henryho, vytvorí zaujímavú zelenú stenu. Popínavá rastlina zlepší mikroklímu, zabráni sálaniu tepla z betónového/murovaného plota a priláka opeľovače. Pri väčších plochách prestriedajte rôzne druhy – pavinič, černice, schizandru, plamienok. Osvedčená je aj aktinídia (kivi). Popínavky sa výborne vynímajú aj na pergolách. Tie nemusia byť iba nad terasami. Umiestnite pergolu napríklad nad trávnik. Môžete ňou aj pomyselne predeliť rôzne zóny záhrady.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.