V záhrade nemáte byť otrokom! Tento štýl je ideálny pre ľudí, ktorí neradi kosia a plejú

Naturalistická výsadba by mala odrážať krajinu v okolí záhrady, čerpá nápady z prírody, zdá sa nedotknutá rukou záhradníka, ale opak je pravda. Po­užíva sa aj pojem „prírodná záhrada“, čo je vlastne rozporuplné, pretože záhrada nevzniká prírodne, napriek tomu existuje množstvo spôsobov a trikov, ako zelenú oázu prirodzene navrhnúť. No neexistujú žiadne všeobecné pravidlá pre výber vegetácie pre naturalistickú záhradu. Každý región a typ krajiny je totiž súborom iného typu flóry i fauny.

Na vytvorenie prírodnej záhrady skutočne potrebujete trpezlivosť. Bez ohľadu na to, či vytvárate úplne novú alebo meníte už existujúcu záhradu akéhokoľvek štýlu na prírodnú záhradu, tento proces nikdy nenastane takpovediac za jednu noc. Výsadby v takejto záhrade sa neustále menia a často trvá dlho, kým záhrada ako celok dosiahne tú správnu harmonickú rovnováhu medzi prirodzenými zákonitosťami prírody a starostlivosťou záhradníka.

Najťažšie je usporiadať rastliny tak, aby pôsobili dojmom, že v záhrade vyrástli samy. Dalo by sa povedať, že ide o perfektný záhradný štýl pre ľudí, ktorí nemajú toľko času na údržbu. Naturalistické záhrady je možné dosiahnuť na malej i veľkej ploche, na vidieku i v meste. Pri zakladaní prírodnej záhrady platí heslo: rozmanitosť je tromf. Vyberajte miestne druhy s nízkymi nárokmi na vodu, pôdu a s vysokou odolnosťou proti poveternostným vplyvom. Treba sa vyhýbať pravidelným tvarom rastlín alebo panašovaným odrodám, ktoré sa v prírode nevyskytujú.

Nie vždy budete mať pod kontrolou súdržnosť takejto záhrady, ale to vôbec nevadí. Práve naopak. Simulovaný chaos je vhodným kompozičným štýlom naturalistickej záhrady. Niektoré druhy si vyslovene žiadajú, aby sa vysemenili a ukázali svoju krásu. Jednou z takých je aj krasuľka, ktorú mnohí ľudia poznajú pod ľudovým názvom strapatá Mariša. Krasuľka kvitne neúnavne od neskorého leta do neskorej jesene. Vedeli ste, že v minulosti ju považovali za rastlinu lenivých gazdín? Možno aj preto, že sa vysemenila vo vidieckych predzáhradkách natoľko, že na iné rastliny už jednoducho neostalo miesto.

Ak váhate nad sortimentom kvitnúcich rastlín, siahnite po osvedčených rastlinách z babičkiných záhradiek. Určite nesklamú druhy ako orgován, jazmín, flox a rudbekia, ktoré veľmi dobre odolávajú periodickému suchu. Výbornou voľbou do takýchto záhrad je aj aromatický kocúrnik záhradný. Decentne ozdobí okraje záhonov či pokryje pôdu na slnečných miestach. Táto rastlina je skutočným magnetom pre hmyz. Aromatické listy a kvety sú skvelým doplnkom letných nápojov a šalátov. Netreba zabudnúť, že hneď po odkvitnutí treba rastlinu zostrihnúť a tým podporiť ďalšie kvitnutie. Pokiaľ ho necháte úplne vykvitnúť, vytvorí semená a následne sa rýchlo rozšíri na ďalšie miesta v záhrade.

V prírodnej záhrade je najdôležitejšia rozmanitosť. Pokiaľ chcete živý plot, nevysádzajte ho z jedného druhu, ale použite viac druhov, ako je kalina, vtáčí zob, zemolez, jarabina. Tieto rastliny bujne rastú a kvitnú. Na konci sezóny prinášajú ovocie, ktoré je cenným zdrojom potravy aj pre vtáky. Nie všetky záhradné kúty sú poláskané slnkom. Bylinkový záhon sa stále hodí aj na miesto osvetlené len pár hodín denne alebo pod stromy s riedkou korunou. Na rozdiel od typických stredomorských rastlín sa tu výborne darí práve šalátovým a čajovým bylinkám, ako aj petržlenu, ligurčeku, mäte, ale i medvediemu cesnaku. Rastliny v naturalistickej záhrade by nemali rásť jednotlivo. Vysádzajte ich v skupinách s postupným odstupňovaním ich výšky. Nízke druhy umiestňujte v prednej časti záhona, kde vytvoria okraje a vyplnia prázdne miesta, zatiaľ čo vyššie druhy patria do pozadia.

Naturalistická záhrada nevyžaduje zložitú starostlivosť, väčšina rastlín si poradí sama, pretože podmienky, v ktorých rastú, sú rovnaké ako v prírode. To však neznamená, že ide o takzvanú bezúdržbovú záhradu (tento mätúci pojem odborníci naozaj nemajú radi). Pokiaľ ju budete príliš dlho zanedbávať, prerastie doslova v divočinu, čím síce nestratí nič zo svojho čara, ale stane sa nefunkčnou. Zásahy by mali byť diskrétne. Rezaním krov ochránite cesty a oddychové miesta pred zarastaním, kontrolovaním najexpanzívnejších druhov zachováte rozmanitosť a bohatstvo rastlín. Predovšetkým v prvom, prípadne druhom roku je potrebné sledovať zaburinenie, keďže vysadené rastliny nemusia byť plne zapojené.

Kvôli zachovaniu štýlu by všetky prvky drobnej architektúry, povrchy, steny, schody a dekorácie mali byť z prírodných materiálov – z dreva, miestneho kameňa (farby ladiace s krajinou), prípadne z betónu neutrálnej farby, najlepšie v retroštýle. Za pripomenutie stojí, že neexistuje jediný osvedčený a správny spôsob, ako takú záhradu navrhnúť, môžete len popustiť uzdu fantázii, ale takisto oceniť, ako príroda s malým vplyvom človeka dokáže vytvoriť také veľdielo – divoké a tajomné a zároveň, tak úžasne kooperatívne.

Požičiam si vetu od známeho architekta Pieta Oudolfa: „Myslím, že každý z nás túži po prírode. Ako aj chudobné dieťa, ktoré žije v meste a nikdy nevidelo les, lúku ani more. Pamätajte, strávili sme tisíce rokov vonku a učili sme sa orientovať v poliach a lesoch. Inštinktívne vieme, na čo si dať pozor a čo je pre nás dobré. Nevedomosť by mohla znamenať smrť.“