Zožrala aj vám celý KRUŠPÁN? S vijačkou zatočí účinná baktéria ZA PÁR DNÍ

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je invázny škodca pôvodom z Ázie, ktorý má na jedálnom lístku prevažne krušpány (Buxus). Dorastená húsenica s  dĺžkou približne 3,5 cm má charakteristické zelené sfarbenie, pestrú kresbu a čiernu hlavu. Dôkazom jej prítomnosti na rastlinách je prítomnosť pavučiny, v ktorej sa zachytáva trus húseníc.

V našich podmienkach nemá prirodzeného nepriateľa a vytvára dve až tri generácie za rok. Výskyt prezimujúcich húseníc treba dôkladne monitorovať už od polovice marca. So žerom začínajú pri teplotách okolo 8 až 10 °C.

Mladé húsenice si koncom vegetačného obdobia vytvárajú pavučinové zámotky, v ktorých prezimujú. Najčastejším miestom sú spradené listy krušpánu a taktiež rôzne štrbiny na hostiteľskej rastline. Na jar, keď teploty presiahnu 7 °C, húsenice pokračujú v poškodzovaní rastlinných pletív a začínajú sa kukliť medzi listami.

Na reguláciu húseníc v  záhrade vám poslúži pôdna baktéria Bacillus thuringiensis. Vytvára takzvaný delta-toxín, ktorý špecificky pôsobí proti húseniciam vijačky krušpánovej. Húsenice sa kontaminujú požerom ošetrených listov prípravkom Lepinox Plus.

Uvoľnené toxíny spôsobia poškodenie čreva, čo má za následok prerušenie požeru počas niekoľkých hodín. Približne o dva až päť dní dochádza k úhynu húseníc. Najvyššiu účinnosť má prípravok na mladé instary škodcu. Pri teplotách nad 15 °C vykazujú húsenice zvýšenú požerovú aktivitu, a tak prijmú dostatočné množstvo prípravku, ktorý obsahuje účinnú baktériu.