Čo s nechceným zvieratkom? Advokát vysvetľuje, ako predísť preplneným útulkom po sviatkoch

Najčastejšie darovaným zvieraťom počas Vianoc je pes, pričom každý rok sa najmä po sviatkoch zvyšuje počet opustených a túlavých psov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou skončia v útulku. Pred darovaním alebo kúpou domáceho zvieratka je dobré zvážiť nasledujúce faktory, ako je čas na výchovu a starostlivosť, dostatok finančných prostriedkov pre zabezpečenie kvalitného života psa a tiež znalosť plemena – či bude mať dostatočný výbeh, poprípade sociálne kontakty alebo vzťah k deťom.

Z právneho hľadiska boli zvieratá do roku 2018 považované za veci. Od 1. septembra 2018 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka, ktorá priniesla nové ustanovenie § 119 ods. 3 a síce, že „živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí, ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora“. Aj napriek skutočnosti, že v rámci základného delenia vecí z právneho hľadiska je zviera vecou hnuteľnou a použijú sa naň aj príslušné ustanovenia (ako na hnuteľnú vec), zákon osobitne zdôraznil význam zvierat ako živých tvorov.

Novela zákona o veterinárnej starostlivosti z roku 2018 zaviedla povinné čipovanie psov a udáva tak povinnosť každému vlastníkovi psa trvalo označiť, a to najneskôr do 12 týždňov veku od jeho narodenia. V prípade predaja alebo darovania inej osobe musí byť pes začipovaný ešte pred zmenou vlastníka bez ohľadu na jeho vek. V opačnom prípade vám hrozí od orgánu veterinárnej správy pokuta 50 eur. Čipovanie vykonáva veterinár, ktorý následne takto označeného psa zaradí do evidencie Centrálneho registra spoločenských zvierat. Novela zaviedla aj finančný strop pre čipovanie, a to v maximálnej výške 10 eur. Zmenu majiteľa je pôvodný vlastník povinný oznámiť veterinárovi do 21 dní, pričom po prekročení uvedenej lehoty hrozí pokuta od 300 do 800 eur. Zároveň dodávame, že súkromný veterinárny lekár nesmie nezačipovaného psa ošetriť. Výnimkou sú len nevyhnutné prípady v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka.

Povinnosťou každého majiteľa je platenie daní za psa staršieho ako 6 mesiacov, pričom to spadá pod zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Daň za psa predstavuje miestnu daň, ktorej výšku si každá obec alebo mesto určuje osobitne vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Zároveň každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky musí byť prihlásený do evidencie psov na území mesta alebo obce, kde sa v danom roku prevažne nachádza. Po vyplnení a odovzdaní predpísaného tlačiva je následne vlastníkovi psa vydaná evidenčná známka, ktorú by mal mať pes pripevnenú na obojku.

Novela zákona o veterinárnej starostlivosti priniesla aj tvrdšie postihy v prípade týrania zvierat, pričom udáva rozdiel medzi týraním a utýraním. Pod týraním zvieraťa má na mysli napríklad nedostatok jedla a vody, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho alebo spôsobovanie bolesti. Utýranie zákon definuje ako privodenie smrti zvieraťa v dôsledku bolestivého alebo iného krutého, surového alebo trýznivého konania spôsobeného človekom. Je to aj stav, keď zviera nezomrie hneď, ale kvôli silnej bolesti a veľkým zraneniam je nevyhnutná jeho eutanázia. Ochrana práv zvierat sa zvýšila najmä posilnením právomoci veterinárnych inšpektorov, ktorí majú právo v prípade podozrenia z týrania zvieraťa vstúpiť na pozemok alebo do obydlia vlastníka zvieraťa aj bez prítomnosti polície alebo bez súdneho rozhodnutia.

Zároveň je zakázané chovať alebo držať psa uviazaného prostriedkom na uväzovanie okrem zákonom povolených situácií, ak ide napríklad o nebezpečného psa, služobného psa, alebo počas ošetrovania psa. V prípade týrania zvieraťa hrozí fyzickej osobe pokuta od 400 do 1 000 eur, pričom hrozí aj trestnoprávny postih za trestný čin týrania zvieraťa, trestný čin usmrtenia spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu alebo trestný čin zanedbania starostlivosti o zviera podľa Trestného zákona, pri ktorých sa trestná sadzba pohybuje od 6 mesiacov do 3 rokov.

Ak narazíte na psa tuláka, v prvom rade si všímajte jeho správanie a zdravotný stav. V prípade, že nie je agresívny, skontrolujte obojok, poprípade známku, na ktorej by sa mohli nachádzať údaje majiteľa. Ak chýbajú, môžete psa vziať k veterinárovi, aby pomocou špeciálneho prístroja zistil, či má pes čip a následne dokáže kontaktovať majiteľa. V prípade, že pes vykazuje známky agresie alebo je zranený, zaujmite opačný postoj – nedotýkajte sa ho a nerobte rýchle pohyby.

Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti je každá obec povinná zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá, a to prostredníctvom na to určených osôb. Kontaktujte teda mestskú políciu alebo pracovníkov odchytovej služby či útulku. Pri nadmernej preplnenosti alebo nedostatku kapacít nemusia tieto zariadenia psa prijať, a preto následne putuje do zariadení v iných mestách, kde je pre neho miesto. Zároveň platí, že ak sa vlastník takéhoto odchyteného túlavého psa neprihlási do 45 dní, prechádza vlastníctvo psa na obec, na ktorej území bol nájdený. Pomôcť v tomto prípade môže aj Register odchytených a túlavých zvierat, ktorý slúži na spoločnú evidenciu a databázu všetkých odchytených a nájdených túlavých zvierat na Slovensku.