Etnologička Nádaská o ZIMNOM SLNOVRATE: Nič nesmelo z domu von, lebo inak...

Zimný slnovrat je najkratším dňom v roku a tento rok pripadne na sobotu 21. decembra. Je to najdlhšia noc roka a na našej pologuli sa začína astronomická zima, ktorú si však nemýľte so zimou meteorologickou. Tá nastáva 1. decembra. Hoci na mnohých v tomto období dopadá depresia z dlhej a skorej tmy, zimný slnovrat sa označuje aj ako sviatok svetla, symbol toho, že slnko pomaly opäť nadobúda svoju silu. Dni sa od tohto dátumu začnú opäť pomaličky predlžovať. Podľa etnologičky slávili slovanskí predkovia sviatky zimného slnovratu v maskách zvierat, napríklad turoňa (tura), koňa alebo medveďa, pálili ohne ako symbol slnka a očisty. Čím bola maska strašidelnejšia, tým si bol jej nositeľ istejší, že démon sa zľakne, nevojde doňho a vyhne sa jeho príbytku.

Má najdlhšia noc v roku zázračnú moc? „Slnko bolo symbolom dobra, života, tepla, radosti. Jeho prítomnosť paralyzovala pôsobenie zlých síl. Po západe slnka však platilo viacero zákazov, lebo sa uvoľňovali negatívne elementy, ktorých sa človek bál. Nič z domu sa nepožičiavalo, nič nevynášalo, dokonca ani smeti, nesmela sa ani voda vyliať, lebo by sa vynieslo bohatstvo a bosorky by mohli s požičanými predmetmi čarovať a uškodiť domácim. Pri slávení zimného slnovratu Slovania prinášali slnku obete, na obetnom mieste zarezávali hydinu a kozy, ich krv nechávali vytiecť na zem, aby sa prebudila a na jar rodila. Konzumovali sa rituálne jedlá – okrúhle koláče, ktoré tvarom pripomínajú slnko. Bývali veľké asi ako koleso z voza a naplnené hrozienkami, medom, tvarohom a makom,“ približuje zvyky dodržiavané počas zimného slnovratu Katarína Nádaská.