Kto vám to chodí do kŕmidla? Vtáčiky spoznáte po perí. Tu je rýchly návod, ako ich rozlíšiť

Poznáte ju podľa nápadného dlhého a úzkeho čierneho chvosta a drobného tela. U nás sa vyskytuje zvyčajne v lužných lesoch, ale aj v záhradách, v ktorých je veľa stromov. Na konároch si stavia umelecky pôsobiace guľovité hniezda postavené z machu, lišajníkov, peria a pavučín. Živí sa drobným hmyzom a pavúkmi, v zime semenami, plodmi, bobuľami, lišajníkmi a pukmi. Ak ju chcete prilákať na kŕmidlo, nasypte doň ovsené vločky.

Má sivobiele zavalité telo a žiarivočervenú náprsenku. Vrchná časť je olivovohnedá, zobák má čiernu farbu. Je to krotký a dôverčivý vtáčik s veľkými očami. Na kŕmidlách býva medzi prvými návštevníkmi, hoci v zime u nás ostáva len menší počet jedincov. Väčšina odlieta do stredomorských krajín, odkiaľ sa vracajú obyčajne v marci. Ako jeden z mála operencov spieva počas celého roka. Na jar a v lete sa červienky živia hmyzom, slimákmi, dážďovkami a červami. V jeseni a zime sú ich potravo bobule drevín a semená. Asi osemdesiat percent semien prejde ich zažívacím traktom, pričom nestratia klíčivosť, čím vtáky pomáhajú v šírení drevín. Poznáte ich po perí Mnohé vtáky, ktoré počas leta žijú v našej prírode, odlietajú na juh. Je však aj veľa takých, čo u nás ostávajú aj cez zimu, prípadne k nám prilietajú zimovať z iných oblastí. Sýkorky ani drozdy predstavovať určite netreba, no na kŕmidlách sa objavujú aj menej známe druhy.

Za svoje meno vďačí veľkému silnému zobáku, ktorým rozlúskne aj čerešňové kôstky. Vrch a boky hlavy má žltohnedé, brada je celá čierna. Chrbát je tmavohnedý, prsia sú ružovohnedé, u samičiek sivohnedé. Je veľký asi ako škorec. Vyskytuje sa najmä v listnatých lesoch, počas zimného obdobia sa sťahuje do dolín a združuje sa do kŕdľov spolu s inými druhmi. Dospelé jedince sa živia najmä plodmi buka, hraba, javora a brestov, ale zožerú aj trnky, jarabiny či hrozno. V záhrade okre spadnutých čerešní a sliviek požierajú aj množstvo hmyzu a jeho lariev. Pri pozorovaní dávajte pozor, lebo je veľmi plachý. Z kŕmidla odlieta už pri najmenšom vyrušení.

Má silný zobák prispôsobený na konzumovanie semien, plodov, púčikov stromov a krov. Samec má pestro sfarbené perie, na chrbte je sivý, brucho má výraznú červenú farbu a vrchol hlavy a brada sú čierne. Spodná časť tela samice je ružovohnedá. Ako napovedá pomenovanie tohto vtáka, žije v lesoch, najmä v ihličnatých. V lete ho zbadát len zriedka, lebo vedie dosť utajený a samotársky život. V zim však často prilieta na kŕmidlá za potravou. Hýle patria k chráneným druhom, v ovocných sadoch a záhradách však nie sú vítané, lebo dokážu skonzumovať veľké množstvo púčikov, čím spôsobujú škody na úrode

Patrí medzi najatraktívnejšie sfarbené vtáky Európy. V zi sú ich farby bledšie, na jar intenzívnejšie. Samček má temeno a krk sivé, chrbát gaštanový, trtáč zelenkastý, chvost čierny s bielymi okrajovými perami. Spodná strana je tehlovočervená. Samička je menej vyfarbená. Chrbát má hnedoolivový, bruško sivohnedé. Je to sťahovavý druh, no najmä staršie jedince na zimu neodlietajú a zostávajú v blízkosti ľudských obydlí. Živia sa rôznymi plodmi, ktoré zostali na rastlinách, napríklad šípkami, ale aj semenami. V lete je ic potravou hmyz, najmä húsenice, ktoré oberajú z listov stromov. Je to zákonom chránený druh.

Typická je pre ňu žltá hlava s tmavými pásikmi. Samček má spodnú časť tela svietivožltú, chrbát olivovogaštanový, tmavo škvrnitý. Samička a mladé vtáky sú sfarbené matnejšie s hustejšími škvrnami. Strnádky sa vyskytujú v otvorenej lúčnej a krovinatej krajine, na okrajoch lesov a popri železničných tratiach. V zime často vytvárajú väčši kŕdle. Na kŕmidlá prilietajú za drobnými semienkami a zrnom. V lete sa živia červami, hmyzom pavúkmi a výhonkami rastlín. Lovia aj chlpaté húsenice, ktorým sa iné vtáky vyhýbajú.

Vyskytuje sa najmä v listnatých lesoch, ale aj v záhradách s ovocnými a starými stromami. Hniezdi v bútľavých drevinách, dutinách po ďatľoch alebo v búdkach. Na svojom teritóriu ostáva aj v zime. Prezerá pukliny kôry, kde hľadá potravu. Po strome sa pohybuje krátkymi trhavými pohybmi smerom nahor aj nadol. Na šplhanie má dokonale prispôsobené krátke a silné nohy. Má dlhý šidlovitý zobák, tmavý pásik cez oko, brada, hrdlo a líca sú belasé. Vrch hlavy a tela je sivomodrý, bruško má žltohnedú farbu. Potravou je hmyz a jeho larvy, pavúky, ucholaky, semená a orechy, žalude a bukvice. Občas sa živí aj bobuľami a plodmi ovocných stromov. Brhlík je pozoruhodný tým, že si do štrbín v kôre stromov ukladá semená a zakrýva ich machom. Do zásoby si odnáša aj krmivo z kŕmidiel.

Patrí medzi vtáky, ktoré u nás prezimujú. V zime sa stehlík sústreďujú do blízkosti ľudských príbytkov, kde majú v tomto ročnom období väčšiu možnosť obživy. Poznáte ich podľa bohatého pestrofarebného operenia a hrubého kužeľovitého zobáka. Sú to dobrí speváci, samčekovia jednotlivých druhov spievajú a predvádzajú samičkám na jar svoje pestré sfarbenie. U nás žije stehlík obyčajný, konôpkár, čečetavý, čížavý či zelený. Živia sa prevažne semenami rôznych rastlín a burín, obľubujú najmä bodliaky.

Na prvý pohľad si ju môžete spliesť so samicou vrabca, má však tenší zobák a sivé sfarbenie v tvári. Obe pohlavia sú sfarbené rovnako. Je to asi 14cm veľký nenápadný lesný vtáčik, ktorý sa čoraz častejšie vyskytuje v parkoch a záhradách. Patrí medzi spevavce. Živí sa hmyzom a jeho larvami, ale aj pavúkmi. Obľúbená potrava mláďat sú vošky. Koncom leta sa vrchárky preorientujú na semená, ktorými sa živia počas zimy. Do ich hniezd často kladú svoje vajcia kukučky.

Prilieta k nám len v zime z najsevernejších oblastí Európy za potravou, nebýva to však pravidelne každý rok. Je veľký asi ako drozd a má výrazný chochol a žltý koniec chvosta. V zafarbení samcov sa kombinuj kakaovohnedá farba s čiernou. Na krídlach si môžete všimnúť žltú, červenú a bielu kresbu. Samica a mláďatá sú menej pestré. Chochláče sa vyskytujú vo veľkých kŕdľoch. Počas kŕmenia sa na jarabinách, trnkách, hlohu či zvyšných plodoch na ovocných stromoch prenikavo cvrlikajú. V niektorých rokoch ich môžet pozorovať aj na kŕmidlách, hlavne ak sú na nich zavesené jablká.

Na kŕmidle s jeho identifikáciou nebudete mať vôbec žiadny problém. Typický preň je zakrivený zobák s prekríženými špičkami. Samec je tehlovočervený s hnedými krídlami a krátkym chvostom, u samičiek dominujú olivovozelené a sivé farebné tóny. Krivonos je typický semenožravec, požiera výhradne semená ihličnatých stromov, ktoré svojím zobákom vyťahuje zo šišiek. Je to veľmi obratný vták, rýchlo poskakuje po konároch a často býva zavesený dolu hlavou. Mimo hniezdenia žije v menších kŕdľoch. Napriek tomu, že je hojne rozšírený, patrí medzi chránené druhy.