Máte nespratných susedov? Právnik prezradil, aké sú vaše šance na úspech v susedskom spore

Je pochopiteľné, že pri susedských sporoch, ako napríklad pri otravnom kikiríkaní sliepok či presahu konárov, nechce hneď záhradkár riešiť tieto záležitosti prostredníctvom predžalobných výziev advokáta, pretože sa môže stať, že náklady a čas spojené s vybavovaním presiahnu osoh zo samotného vybavenia veci. Mnohí by preto radi dopredu vedeli, akú majú šancu uspieť v podobných veciach. Skúsime sa teda na túto problematiku pozrieť aj z tohto uhla pohľadu a nahliadnuť do „kuchyne“ advokáta, starostu či sudcu, ktorí sa podobnými prípadmi zaoberajú.

Množstvo pojmov v práve sú takzvané právne neurčité pojmy, ktoré nie sú nikde v zákone definované. K ich významu je možné dostať sa nielen prostredníctvom dôvodových správ k zákonu, odbornej literatúry, ale i pomocou použitia sedliackeho rozumu. Mimoriadne pomôže oboznámiť sa so všeobecnými ustanoveniami, ktoré uvádzajú účel a zmysel zákona a tiež môžu poslúžiť ako výkladové pravidlo. Poukazujeme na všeobecne akceptované pravidlo, ktoré hovorí, že sloboda spočíva v možnosti konať to, čo neškodí inému. Preto výkon práv každého človeka má hranice tam, kde sa začína právo ostatných členov spoločnosti užívať svoje vlastné práva, pochádzajúce ešte z francúzskej Deklarácie práv človeka a občana z roku 1789. Ústavný súd SR opakovane konštatuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.

K výkladu pojmov a k odhadnutiu rizika sporu sa však dá dostať ešte jedným spôsobom, a to sledovaním či vyhľadaním rozhodnutí súdov, ktoré v daných veciach vydávajú, a najmä sledovaním kvalitne odôvodnených rozhodnutí súdov vyšších stupňov, ktoré sa tak stávajú často aj prostriedkom pri výklade toho-ktorého ustanovenia zákona či právneho inštitútu. Takéto výsledky činnosti súdov sa nazývajú aj judikáty a mnohé pôsobia svojou argumentačnou silou.

Zákonné ustanovenie § 127 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, spolu s vymenovaním niektorých činností, ktoré vlastník nesmie robiť – nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok –, je pre vás už zrejme notoricky známe a skoro každý aj vie odhadnúť výsledok sporu napríklad pri tienení stromov, zabehávaní zvierat na pozemok či vypúšťaní žumpy. V súčasnosti sa však pridávajú aj netypické nové formy obťažovania napríklad hlukom z priemyselných podnikateľských prevádzok.

V praxi sa riešil hluk z telocvične na základnej škole, z fitnescentra, motorkárskej dráhy, kostolných zvonov a podobne, kde schopnosť odhadnúť výsledok sporu už nie je taká vysoká. Samozrejme, hoci naj­ideálnejšie je poradiť sa s advokátom, ďalšia možnosť je minimálne pred začatím sporu si poriadne preštudovať inštitúty, procesy a ustanovenia zákona v danej oblasti. Často sa dá so znalosťou judikátov výsledok sporu výslovne predvídať alebo naopak, vyhnúť sa nesprávnemu uplatneniu práva.

Môže obec susedovi niečo nariadiť? Čítajte na nasledujúcej strane >>>

Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým však nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Príkladom môže byť žiadosť obci, aby nariadila a prikázala vášmu otravnému susedovi, ktorý púšťa obsah žumpy na váš pozemok alebo k vám prelieza jeho pes, aby urobil konkrétne činnosti, napríklad opravil plot. Zo znenia zákona a judikátov sa však dá zistiť, že obec nemôže susedovi nič konkrétne nariaďovať.

Vydaným rozhodnutím sa má dosiahnuť obnovenie stavu, ktorý existoval pred zásahom. Vo výroku rozhodnutia sa musí buď zakázať presne opísaný zásah, alebo sa uloží obnovenie predošlého stavu, ktoré treba rovnako presne opísať, aby rozhodnutie mohlo byť prípadne vykonateľné (Najvyšší súd SR 10Sžr/62/2011). Konanie podľa tohto ustanovenia je konaním, kde sa zabezpečuje predbežná ochrana len v súvislosti s konkrétnym zrejmým zásahom do pokojného stavu. Nerieši susedské spory v ich merite a nemôžu sa v ňom ukladať účastníkom konkrétne práva či povinnosti v súvislosti s riešením susedských sporov. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci v konaní podľa § 5 Občianskeho zákonníka nie je možné vyhovieť návrhu navrhovateľa, aby obec komplexne vyriešila susedské spory, dokonca uloženia povinnosti, lebo povinnosť môže uložiť jedine súd v občianskom súdnom konaní v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka (Najvyšší súd SR sp. zn. 8Sžo/98/2015).

Napríklad nasledujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR aj zrozumiteľne uvádza zmysel a význam ochrany pokojného stavu: Vzhľadom na ochranu, ktorú poskytuje obec, a na jej povahu možno vyvodiť, že rozhodnutie obce podľa § 5 Občianskeho zákonníka má úplne iný charakter ako rozhodnutie súdu, a preto občianskoprávny súd nie je a ani nemôže byť viazaný rozhodnutím obecného úradu vydaného podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Konanie podľa tohto ustanovenia je konaním, kde sa zabezpečuje predbežná ochrana len v súvislosti s konkrétnym zrejmým zásahom do pokojného stavu. Právna ochrana podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka je formulovaná ako predbežná a správny orgán pri jej poskytovaní nevyhlasuje ani nevytvára právny stav, ale stav pokojný – teda určitý konkrétny faktický stav.

O právnom stave potom rozhoduje súd (napríklad v občianskom súdnom konaní). Úlohou správneho orgánu je urýchlené poskytnutie ochrany pred zrejmým zásahom do posledného pokojného faktického stavu a zabezpečiť poriadok a pokoj.

Ako sa vyhnúť sankciám? Čítajte na ďalšej strane >>>

Ak už konanie začnete, je vhodné rešpektovať pokyny obce, aby ste napríklad nedostali pokutu za sťažovanie postupu. Mnohí navrhovatelia sa na ústnom pojednávaní nezúčastňujú z dôvodu, že je to podľa nich zbytočné. Je podľa nich nad slnko jasné, že majú pravdu oni, alebo sa nechcú zúčastniť z dôvodu vyhnutia sa prípadnej agresívnej konfrontácii so susedom.

Existuje množstvo rozhodnutí, z ktorých vyplýva udeľovanie sankcií za takéto prieťahy. Napríklad odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu 2 Sžo 92/2008 bolo, že úlohou navrhovateľa nie je hodnotiť, či má význam sa na pojednávanie dostaviť, prípadne, čo by sa tam mohlo stať, a preto neprísť. Potrebu nariadenia pojednávania hodnotí správny orgán, v tomto prípade starosta obce. Napokon, bolo aj v záujme navrhovateľa sa na pojednávanie dostaviť, prezentovať svoje argumenty, predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa k výpovediam vlastníkov susednej nehnuteľnosti.

Čo konkrétne má obec v konaní skúmať, je uvedené napríklad v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica, 23Sp/81/2015: Skutkovým základom pre rozhodnutia obce je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obec zisťuje a rieši len skutkové otázky, práva a právnych otázok sa nedotýka a ani sa nesmie dotýkať. Predpokladom pre postup podľa § 5 Občianskeho zákonníka nie je riešenie dlhodobých susedských sporov, ale riešenie pokojného stavu, ktorý sa vytvoril a nerušene trval počas takého dlhého obdobia, ktoré je možné považovať za stav pokojný. Vyžaduje sa určitá stálosť, teda stav, ktorý sa dotknutými osobami mlčky alebo výslovne akceptoval.

Zmyslom tohto článku je ukázať možnosti prístupu k právnym problémom v praxi, ak sa už človek rozhodne pomôcť si sám bez právneho zastúpenia, čo, samozrejme, naďalej neodporúčame. Dnes už na internete existuje množstvo odborných webových stránok či vyhľadávačov judikátov, kde si človek môže niektoré informácie zistiť a v prípade záujmu využiť.