PILIARKY škodia na začiatku jari: Takto OCHRÁNITE ovociny

Dospelá osička má žltkasté telo dlhé asi 6 až 7 mm a červenohnedú hlavu. Jej larvy, pahúsenice, prezimujú v pôde v hĺbke asi 5 až 15 cm. Na jar sa kuklia a následne liahnu do štádia dospelého jedinca pred kvitnutím jabloní. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na povrch čiašok jabloňových kvetov. O týždeň sa larvy liahnu už vnútri mladého plodu, kde vyžierajú chodbičku, ktorá sa na povrchu prejavuje skorkovateným pletivom. Táto jazva je takmer po celom obvode plodu. Po zvliekaní opúšťajú jablko a sťahujú sa na iné, kde si vyžierajú chodbičku až k jadrovníku. Vnútro plodu je vyplnené trusom a pach plodov pripomína pach bzdôch. Tento symptóm sa nazýva skorá červivosť jabĺk. Napadnuté plody opadávajú. Larvy koncom júna dospievajú, opúšťajú plod, zahrabú sa do pôdy, kde spriadajú kokón, a tam prezimujú.

Najviac napadané sú skoré odrody, oplatí sa pestovať odolné odrody. Jesenné alebo včasné jarné kyprenie pôdy pod stromami redukuje počet lariev a kukiel v pôde. Zbieraním opadnutých jabĺk sa znižuje populácia škodcu v nasledujúcom roku.

Jej potreba sa určuje na základe náletu imág na biele lepové doštičky a podľa výskytu vajíčok. Prah škodlivosti je výskyt 10 a viac jedincov na lapák za dva dni pozorovania. Počet nakladených vajíčok sa zisťuje na vzorke od začiatku do konca opadávania korunných lupienkov a prah škodlivosti predstavuje 2 vajíčka na 100 kvetných kalichoch alebo plodníkoch pri slabej násade plodov, alebo 4 a viac vajíčok pri vysokej násade. Optimálny termín ochrany je vtedy, keď z vajíčok vidno červené oči lariev. Obyčajne to býva hneď po odkvitnutí. Používajú sa prípravky povolené na ochranu jabloní proti škodcom. V ekologickej produkcii sa využíva prípravok na báze účinnej látky azadirichtín získavaný zo semien tropického stromu Azadrachta indica.

Článok pokračuje na ďalšej strane...>>>

Ich výskyt na napadnutých plodoch prezradí čierny otvor s trusom. Larvy prezimujú v pôde, na jar sa kuklia a dospelé jedince sa liahnu v pôde v hĺbke 5 až 10 cm pri teplote okolo 10 °C. Slivky môžu byť v tom čase vo fáze pučania, kvitnutia alebo na jeho konci. Keďže kvitnutie sliviek má na kladenie vajíčok veľký vplyv, dochádza k dvom scenárom. Ak slivky ešte nekvitnú, imága migrujú na iné kvitnúce stromy. Neskôr sa síce na slivky vrátia, no napadnutie je znížené. Rozkvitnuté stromy sliviek poskytujú ideálne podmienky na prijímanie potravy a kladenie vajíčok, čo sa odrazí na najsilnejšom napadnutí. Ak sa kvitnutie skončilo, napadnutie je nepatrné alebo žiadne. Larvy sa liahnu o 4 až 14 dní a vžierajú sa do kališnej čiašky k semenníku. Po zvliekaní opúšťajú plod a napádajú ďalší plod vyhrýzaním chodby priamo do jadrovníka. Napadnuté plody opadávajú. Larvy koncom júna dospievajú, opúšťajú plod, zahrabávajú sa do pôdy, kde spriadajú kokón, a tam prezimujú. V priebehu roka sa objavuje iba jedna generácia.

Samičky piliarok možno nalákať na biele dosky, čím sa zníži množstvo nakladených vajíčok. Lapače zaveste po obvode koruny na východnú, južnú i západnú stranu jeden týždeň pred začiatkom kvitnutia, najlepšie v počte dve dosky na každý meter stromu. Pri silnom napadnutí lapače neskôr vymeňte.
Na základe náletu imág na biele lepové doštičky a výskytu vajíčok možno určiť potrebu priamej ochrany. Prah škodlivosti nakladených vajíčok sa vykonáva na vzorke 100 najvyvinutejších plodov, pričom hraničná hodnota napadnutia je 5 kusov pri slabej alebo strednej násade plodov, alebo 10 a viac vajíčok pri vysokej násade plodov. Optimálny termín postreku je vtedy, keď na vajíčkach vidno červené oči lariev.