Sused si na spoločnom pozemku nemôže robiť čo sa mu zachce! Zákon hovorí jasne

Medzi mnou a susedom je medza, ktorú spoluvlastníme, môj podiel predstavuje 1/4. Viem, že som v menšine, ale chcela som si po dohode so susedom svoju časť ohradiť, oplotiť a pričleniť k svojmu pozemku. Sused však natiahol pletivový plot tak, ako chcel on, dokonca v nepravidelnom tvare, sčasti až k hranici môjho pozemku a mne ostali najhoršie miesta, ktoré ani nevyužívam. Na takto sprivatizovanom pozemku si postavil garáž bez môjho súhlasu, predpokladám, že nemá povolenie na stavbu ani od stavebného úradu. Hnevá ma to o to viac, že som starousadlík, snažím sa s každým vychádzať, sused prišiel pred pár rokmi, poskupoval pozemky a tvári sa ako miestny starosta.

Darina M.

K vášmu problému uvádzame, že spoluvlastnícky podiel predstavuje iba ideálnu časť nehnuteľnosti, nie konkrétnu fyzickú časť pozemku. Pri podielovom spoluvlastníctve nie je presne určené, ktorá časť pozemku patrí vám a ktorá susedovi, pretože ide o takzvané ideálne podiely, pričom podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Najlepším a najjednoduchším riešením je uzatvorenie písomnej dohody o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi vami ako podielovými spoluvlastníkmi pozemku, v ktorej by ste si so susedom s asistenciou geodeta rozdelili pozemok na dve časti, pričom každý by bol výlučným vlastníkom toho svojho. Je štandardné, že výmera novovzniknutých pozemkov zohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov, nie je to však povinnosťou a je len na vás, ako konkrétne si pozemky rozdelíte. Geometrický plán vyhotovený geodetom bude slúžiť ako podklad na zavkladovanie novovzniknutých pozemkov. Dohoda o reálnom užívaní pozemku bez jeho právneho rozdeľovania je ďalší spôsob, ako sa dá pozemok využívať. Ak sa však sused nie je ochotný dohodnúť, máte možnosť využiť inštitút zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prostredníctvom súdu, ktorý rozhodne o spôsobe rozdelenia pozemku. Pravidlá na takéto vysporiadanie sú uvedené v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov“. Odporúčame vám najprv skúsiť dosiahnuť dohodu so susedom, predsa len budete naďalej vedľa seba bývať.

Čo sa týka spomínanej garáže, platí, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Garáž predstavuje na základe stavebného zákona takzvanú drobnú stavbu, pretože ide o prízemnú stavbu, ak nepresahuje zastavanú plochu 25 m² a výšku 5 m. Stavebný zákon na vybudovanie drobnej stavby nevyžaduje stavebné povolenie, ale viaže sa naň ohlasovacia povinnosť príslušnému stavebnému úradu. Ohlásenie drobných stavieb sa podľa stavebného zákona musí vykonať ešte pred začatím stavebných prác. Následne s drobnou stavbou môžete začať vtedy, keď vám stavebný úrad zašle písomné oznámenie, v ktorom informuje, že nemá námietky. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok uloženie pokuty. Vo vašom prípade si sused musel splniť spomínanú ohlasovaciu povinnosť, pričom ak stavebný úrad zistí, že navrhovanou stavbou by mohli byť dotknuté práva tretích osôb (teda vás ako podielovej spoluvlastníčky pozemku) alebo je potrebné určiť podmienky na uskutočnenie stavby, mal určiť, že ohlásenú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, v rámci ktorého by ste mohli ako účastníčka konania následne podať námietku. V každom prípade je však rozdelenie pozemku dohodou alebo pomocou súdu dôležitým okamihom na predídenie budúcim nezhodám.

Teoreticky, pokiaľ došlo k porušeniu vášho predkupného práva tým, že pôvodný spoluvlastník neponúkol podiel na kúpu vám, ale ho rovno predal susedovi, pokiaľ ste v trojročnej premlčacej lehote, môžete takýto prevod napadnúť na súde.