Držíte pred Veľkou nocou pôst? Inšpirujte sa jedlami našich predkov

Začína sa Popolcovou stredou (22. február 2023), vrcholí Piatkom utrpenia Pána (Veľký piatok 7. apríla) a končí sa Svätou sobotou po nočných obradoch Vzkriesenia.

Veľkonočné sviatky však v sebe spájajú až dva pôvodné prvky. Starší pochádza ešte z čias starých Slovanov, ktorí v jarnom období slávili solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác. Keďže rok delili len na dve ročné obdobia, obrady mali urýchliť koniec zimy a návrat leta. Čas prebúdzania prírody zo zimného spánku pokladali za zrod nového života.
Kresťanstvo postupne prirodzeným spôsobom nadviazalo na slávenie tohto pohanského prírodného sviatku. A hoci, samozrejme, zmenilo jeho obsah, aj v prípade hlavného kresťanského motívu vystupuje do popredia symbolika víťazstva života nad smrťou v podobe zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Posledná nedeľa pred Veľkou nocou sa v cirkevnom kalendári nazýva Nedeľa utrpenia Pána, bývala to aj Nedeľa palmových ratolestí, ale najznámejšia je ako Kvetná, hoci v súčasnosti už správne Palmová (tento rok pripadá na 2. apríla).

V našich končinách tradičné palmové a olivové vetvičky Stredomoria nahradili bahniatka. Rozkvitnuté vŕbové prútiky si veriaci na Palmovú nedeľu dodnes prinášajú do kostola a dávajú ich posvätiť a požehnať, aby neskôr ochraňovali dom a celé hospodárstvo pred ohňom. Ľudia sa k nim správali s úctou – nemohli sa len tak zahodiť, najlepšie bolo spáliť ich pri svätení ohňa na Svätú sobotu. Na Záhorí sa posvätené prútiky vŕby zapichovali na roli do pôdy, aby budúcu úrodu chránili najmä pred krupobitím, v severoslovenských a vo východoslovenských obciach ich vkladali do prvej brázdy alebo k prvému zemiaku, ktorý zasadili.

Niekde sa na Palmovú nedeľu vynášala Morena a na tento zvyk mohlo nadviazať nosenie rozzelenaných halúzok ako znaku jari. Najmä na západnom Slovensku sa chodilo s letečkom – s mladými, rozvetvenými konárikmi vŕby, na ktoré dievčatá popriväzovali pestrofarebné stužky, retiazky vyrobené z farebného papiera a zafarbené vaječné škrupiny. Staršie deti obchádzali celú dedinu a pri každom dome spievali. Za vinšovanie dostávali vajíčka alebo drobné mince.

Zaň sa považujú vajíčka ako symbol nového života a plodnosti. Jedávali sa najmä uvarené natvrdo alebo v podobe obradových jedál, akými sú napríklad praženica s mladými pŕhľavovými lístkami, stratené kura alebo špeciálne veľkonočné jedlo z vajec, údeného mäsa, klobások, zo žemlí a strúhanky, ktorého príprava sa ešte aj dnes výrazne líši podľa regiónov, rovnako ako jeho názov – veľkonočná alebo vajcová baba, polnina, syrek, hrudka, baránek... ale vždy sa doň dávalo veľmi veľa vajec.